Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku pritom mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov.
Autor TASR
Bratislava 7. decembra (TASR) - V zahraničí pracuje vyše 300.000 Slovákov. Len málokto z nich sa pritom chce vrátiť domov. Pracujúcich v zahraničí by na Slovensko pritiahli len vyššie platy, prosperita a poriadok. Nie vládne stimuly. Ukázal to najnovší prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).
Ako skonštatovala PAS, únik mozgov zo Slovenska do zahraničia pokračuje. Každý rok výrazne sa zvyšuje počet občanov, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine. Okrem 300.000 pracujúcich v zahraničí ďalších zhruba 30.000 ľudí študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku či Rakúsku.
Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba 9 %. Takmer 70 % opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.
Na Slovensku pritom mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.
Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza podľa PAS o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. "Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú," domnieva sa aliancia.
Zároveň upozornila, že zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30.000 mladých ľudí do 30 rokov. "Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80.000 detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie," doplnila PAS.
Prieskum ukázal, že v prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť "poriadok a prosperita na Slovensku". Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť späť, pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.
PAS je preto presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. „Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí,“ dodala aliancia.
Ako skonštatovala PAS, únik mozgov zo Slovenska do zahraničia pokračuje. Každý rok výrazne sa zvyšuje počet občanov, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v inej krajine. Okrem 300.000 pracujúcich v zahraničí ďalších zhruba 30.000 ľudí študuje. Najviac v Česku, v posledných rokoch však oveľa viac aj v Nemecku či Rakúsku.
Podnikateľská aliancia Slovenska sa ich v prieskume Talenty pre Slovensko pýtala, prečo žijú za hranicami a čo by ich motivovalo vrátiť sa domov. Alarmujúce je, že na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich v zahraničí. V prípade pracujúcich je to dokonca iba 9 %. Takmer 70 % opýtaných sa chystá ostať za hranicami natrvalo.
Na Slovensku pritom mnoho spoločností mesiace neúspešné hľadá nových pracovníkov, a to aj v robotníckych profesiách a pre manuálnu nekvalifikovanú prácu. Na druhej strane do zahraničia každý rok odchádzajú za prácou a štúdiom desaťtisíce Slovákov, z ktorých mnohí sa zrejme vrátia už iba na návštevu.
Slovensko tak najmä v prípade študentov a absolventov prichádza podľa PAS o budúcich dlhoročných aktívnych prispievateľov do sociálnych, zdravotných a dôchodkových fondov. "Z dlhodobého fiškálneho hľadiska na tom Slovensko vytvára stratu, keďže financovalo ich zdravotnú a sociálnu starostlivosť v detstve, ako aj ich štúdium na základných a stredných školách, v produktívnom veku však na Slovensku pravdepodobne pôsobiť nebudú," domnieva sa aliancia.
Zároveň upozornila, že zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 odišlo každý rok do zahraničia takmer 30.000 mladých ľudí do 30 rokov. "Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80.000 detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odchádza takmer tretina mladej populácie," doplnila PAS.
Prieskum ukázal, že v prípade študentov i pracujúcich by ich domov pritiahlo najmä zvýšenie platov, ďalším silným argumentom bola rodinná situácia. Významnú úlohu hrala aj možnosť "poriadok a prosperita na Slovensku". Finančné stimuly, ktoré by mali podľa plánov vlády Slovákov zo zahraničia pritiahnuť späť, pritom nenarazili na veľký záujem opýtaných. Oslovili iba niekoľko percent z nich.
PAS je preto presvedčená, že zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku by firmám ušetrilo náklady a umožnilo im zamestnať viac ľudí za vyššie platy ako doteraz. „Pomohlo by to pritiahnuť Slovákov zo zahraničia, zrýchlilo dynamiku ekonomiky a zvýšilo konkurenčnú schopnosť Slovenska v globálnom prostredí,“ dodala aliancia.
