Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová právna úprava prinesie elimináciu skrytých poplatkov, skrátenie lehoty splatnosti faktúr, možnosť predkladania anonymných podnetov, ale aj lepšiu kontrolu či prísnejšie sankcie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 22. októbra (TASR) - Obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín budú férovejšie a vyváženejšie. Agrorezort pripravil návrh zákona o poctivých vzťahoch v obchode s potravinami, ktorý už absolvoval medzirezortné pripomienkové konanie. Uviedla to na brífingu šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS), za účasti generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR Milana Lapšanského. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť na jar 2019.
Podčiarkla, že nová právna úprava prinesie elimináciu skrytých poplatkov, skrátenie lehoty splatnosti faktúr, možnosť predkladania anonymných podnetov, ale aj lepšiu kontrolu či prísnejšie sankcie.
Podľa Lapšanského slov návrh zákona o poctivých vzťahoch v obchode s potravinami by mal vládny kabinet prerokovať ešte v októbri tohto roku, parlament by ho mal prerokovať na januárovej schôdzi, platiť by mal od 1. apríla budúceho roka a účinný pravdepodobne od 1. júla 2019.
"Neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, väčšinou na úkor dodávateľa. Prejavujú sa najmä formou rôznych peňažných alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny. Sú to napríklad rôzne skryté zľavy, poplatky za letáky, jednostranne nevyvážené zmluvné vzťahy alebo platby za zaradenie do registra dodávateľov. Chceme tomu zabrániť a vytvoriť poctivejšie podmienky pre dodávateľov potravín, ktorí sú neraz obrazne povedané vykosťovaní," uviedla Matečná.
Podľa ministerky zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú suverenitu a sebestačnosť Slovenska. Pocítiť to môžu aj spotrebitelia, keďže dosť často prichádza k diskriminácii domácich dodávateľov. Tlak na znižovanie nákupných cien zase výrobcov tlačí k znižovaniu kvality potravín, pretože za nízku cenu nedokážu zabezpečiť kvalitné suroviny.
"Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou rokovacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva. Z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej dodávateľ pristúpi na často jednostranne nevýhodné podmienky," poznamenala.
"Aktuálne platný zákon je zastaraný a nevie riešiť množstvo kreatívnych nápadov, ktoré v potravinovom obchode vznikajú. V praxi stačí, že odberateľ len formálne službu pomenuje iným názvom a už nič neporušil. Napríklad zákon zakazuje spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník nazve počítačové spracovanie údajov, to už žiaľ sankcionovať nemôžeme," vysvetlil Lapšanský. Navrhovaná právna úprava rozširuje výpočet skutkových podstát a zavádza tiež tzv. generálnu klauzulu, ktorej porušenie bude sankcionovateľné.
Podčiarkol, že zákon skracuje splatnosti faktúr pre dodávateľov potravín zo 45 dní na 30 dní od dodania a pri vybraných potravinách, najmä pekárenských výrobkoch, dokonca na 15 dní. Cieľom je zvýšenie likvidity a zlepšenie cashflow dodávateľov potravín. "Neraz dochádza k situáciám, že obchodník predá tovar za deň a faktúru dodávateľovi zaplatí až 45. deň, čo nepovažujeme za férové a správne," objasnil Lapšanský.
Po novom bude podľa neho možné predkladať podnety na neprimerané obchodné podmienky už aj anonymne. V súčasnosti totiž subjekt, ktorý je protiprávnym konaním poškodený, nie je vo väčšine prípadov ochotný toto konanie ministerstvu oznámiť a dodať k nemu podklady. Je totiž často na porušiteľovi ekonomický závislý a obáva sa tzv. vylistovania zo zoznamu dodávateľov. Kým doterajšia právna úprava postihuje len dohodnutie nekalých obchodných praktík, po novom už budú postihnuteľné všetky štádia konania porušiteľa, teda požadovanie, dohodnutie aj uplatnenie.
Doplnil, že zákon zefektívňuje proces kontroly a sprísňuje sankcie. Nové hranice poriadkových pokút budú pre fyzické osoby nepodnikateľov 3.000 eur, pre fyzické osoby podnikateľov 10.000 eur a pre právnické osoby 100.000 eur. V súčasnosti je výška poriadkovej pokuty 650 eur a kumulatívne maximálne 6500 eur, pričom v mnohých prípadoch ide o subjekty s obratom v stovkách miliónov eur. Doteraz podľa Lapšanského stačilo, aby kontrolovaný odmietol akúkoľvek súčinnosť, nepredložil žiadne dokumenty a mohol dostať pokutu 650 eur a v prípade opakovaného porušenia maximálne 6500 eur. Nová právna úprava umožní ukladať poriadkové pokuty až do výšky 100.000 eur aj opakovane, čo by malo byť dostatočne motivujúce na súčinnosť.
Lapšanský dodal, že novinkou zákona bude možnosť pre odberateľov a dodávateľov za účasti ministerstva riešiť svoje problémy, ktoré v obchodných vzťahoch vznikajú. Mechanizmus mediácie by sa mal využívať najmä na prekonávanie tzv. potravinových kríz. V medzirezortnom pripomienkovom konaní podľa MPRV k návrhu zákona prišlo 434 pripomienok, z čoho viac ako polovica od obchodníkov.
Podčiarkla, že nová právna úprava prinesie elimináciu skrytých poplatkov, skrátenie lehoty splatnosti faktúr, možnosť predkladania anonymných podnetov, ale aj lepšiu kontrolu či prísnejšie sankcie.
Podľa Lapšanského slov návrh zákona o poctivých vzťahoch v obchode s potravinami by mal vládny kabinet prerokovať ešte v októbri tohto roku, parlament by ho mal prerokovať na januárovej schôdzi, platiť by mal od 1. apríla budúceho roka a účinný pravdepodobne od 1. júla 2019.
"Neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, väčšinou na úkor dodávateľa. Prejavujú sa najmä formou rôznych peňažných alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny. Sú to napríklad rôzne skryté zľavy, poplatky za letáky, jednostranne nevyvážené zmluvné vzťahy alebo platby za zaradenie do registra dodávateľov. Chceme tomu zabrániť a vytvoriť poctivejšie podmienky pre dodávateľov potravín, ktorí sú neraz obrazne povedané vykosťovaní," uviedla Matečná.
Podľa ministerky zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú suverenitu a sebestačnosť Slovenska. Pocítiť to môžu aj spotrebitelia, keďže dosť často prichádza k diskriminácii domácich dodávateľov. Tlak na znižovanie nákupných cien zase výrobcov tlačí k znižovaniu kvality potravín, pretože za nízku cenu nedokážu zabezpečiť kvalitné suroviny.
"Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou rokovacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva. Z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej dodávateľ pristúpi na často jednostranne nevýhodné podmienky," poznamenala.
"Aktuálne platný zákon je zastaraný a nevie riešiť množstvo kreatívnych nápadov, ktoré v potravinovom obchode vznikajú. V praxi stačí, že odberateľ len formálne službu pomenuje iným názvom a už nič neporušil. Napríklad zákon zakazuje spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník nazve počítačové spracovanie údajov, to už žiaľ sankcionovať nemôžeme," vysvetlil Lapšanský. Navrhovaná právna úprava rozširuje výpočet skutkových podstát a zavádza tiež tzv. generálnu klauzulu, ktorej porušenie bude sankcionovateľné.
Podčiarkol, že zákon skracuje splatnosti faktúr pre dodávateľov potravín zo 45 dní na 30 dní od dodania a pri vybraných potravinách, najmä pekárenských výrobkoch, dokonca na 15 dní. Cieľom je zvýšenie likvidity a zlepšenie cashflow dodávateľov potravín. "Neraz dochádza k situáciám, že obchodník predá tovar za deň a faktúru dodávateľovi zaplatí až 45. deň, čo nepovažujeme za férové a správne," objasnil Lapšanský.
Po novom bude podľa neho možné predkladať podnety na neprimerané obchodné podmienky už aj anonymne. V súčasnosti totiž subjekt, ktorý je protiprávnym konaním poškodený, nie je vo väčšine prípadov ochotný toto konanie ministerstvu oznámiť a dodať k nemu podklady. Je totiž často na porušiteľovi ekonomický závislý a obáva sa tzv. vylistovania zo zoznamu dodávateľov. Kým doterajšia právna úprava postihuje len dohodnutie nekalých obchodných praktík, po novom už budú postihnuteľné všetky štádia konania porušiteľa, teda požadovanie, dohodnutie aj uplatnenie.
Doplnil, že zákon zefektívňuje proces kontroly a sprísňuje sankcie. Nové hranice poriadkových pokút budú pre fyzické osoby nepodnikateľov 3.000 eur, pre fyzické osoby podnikateľov 10.000 eur a pre právnické osoby 100.000 eur. V súčasnosti je výška poriadkovej pokuty 650 eur a kumulatívne maximálne 6500 eur, pričom v mnohých prípadoch ide o subjekty s obratom v stovkách miliónov eur. Doteraz podľa Lapšanského stačilo, aby kontrolovaný odmietol akúkoľvek súčinnosť, nepredložil žiadne dokumenty a mohol dostať pokutu 650 eur a v prípade opakovaného porušenia maximálne 6500 eur. Nová právna úprava umožní ukladať poriadkové pokuty až do výšky 100.000 eur aj opakovane, čo by malo byť dostatočne motivujúce na súčinnosť.
Lapšanský dodal, že novinkou zákona bude možnosť pre odberateľov a dodávateľov za účasti ministerstva riešiť svoje problémy, ktoré v obchodných vzťahoch vznikajú. Mechanizmus mediácie by sa mal využívať najmä na prekonávanie tzv. potravinových kríz. V medzirezortnom pripomienkovom konaní podľa MPRV k návrhu zákona prišlo 434 pripomienok, z čoho viac ako polovica od obchodníkov.
