Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom návrhu bolo zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) - Súčasná legislatíva nepozná trestný čin nelegálneho zamestnávania občanov SR a trestá len čierne zamestnávanie cudzích štátnych príslušníkov. Zmeniť to chceli poslanci OĽaNO-NOVA Ján Marosz a Eduard Heger novelou Trestného zákona, ktorú však dnes väčšina pléna nepodporila.
"Minulý rok v decembri sme na tlačových konferenciách za účasti zamestnancov, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic, ukázali, že títo ľudia napriek tomu, že odvádzali dobrú prácu, nedostali zaslúžene zaplatené a pracovné zmluvy nevideli. Zistili sme, že tento problém sa dotýka mnohých, lebo v našej legislatíve ani nepoznáme trestný čin nelegálneho zamestnávania občanov SR," vysvetľoval Marosz.
Podľa jeho slov keď niekto nelegálne zamestnáva Ukrajincov či Rumunov, môže páchať trestný čin. "Ale až tisíce občanov SR nevideli pracovné zmluvy a boli len 'kešovaní'. A tento zákon ich má chrániť," podotkol Marosz.
Hlavným cieľom ich návrhu bolo preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, a to rozšírením skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania. Ak by bol zamestnávateľ za 24 mesiacov prichytený pri takomto konaní dvakrát, hrozil by mu trest až dva roky vo väzení.
Poslancom OĽaNO-NOVA neprešiel ani návrh, ktorý mal umožniť financovanie mládežníckych aktivít vrátane mládežníckych organizácií novým finančným zdrojom, a to odvodom z prevádzkovania hazardných hier.
Obyčajní neuspeli ani s novelou školského zákona. Chceli ňou dosiahnuť, aby všetky deti zo sociálne znevýhodneného prostredia od troch rokov povinne chodili do materskej školy. Rodičia, ktorí by svoje deti do škôlok nedali, mali byť trestaní.
Hnutie verí, že keby museli rómske deti chodiť povinne do škôlky, ľahšie by sa zaradili do normálnej základnej školy a zvýšila by sa aj šanca študovať na strednej škole a získať napríklad výučné listy. Tým by boli ľahšie uplatniteľní na trhu a nestávali by sa z nich poberatelia sociálnych dávok.
"Minulý rok v decembri sme na tlačových konferenciách za účasti zamestnancov, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic, ukázali, že títo ľudia napriek tomu, že odvádzali dobrú prácu, nedostali zaslúžene zaplatené a pracovné zmluvy nevideli. Zistili sme, že tento problém sa dotýka mnohých, lebo v našej legislatíve ani nepoznáme trestný čin nelegálneho zamestnávania občanov SR," vysvetľoval Marosz.
Podľa jeho slov keď niekto nelegálne zamestnáva Ukrajincov či Rumunov, môže páchať trestný čin. "Ale až tisíce občanov SR nevideli pracovné zmluvy a boli len 'kešovaní'. A tento zákon ich má chrániť," podotkol Marosz.
Hlavným cieľom ich návrhu bolo preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, a to rozšírením skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania. Ak by bol zamestnávateľ za 24 mesiacov prichytený pri takomto konaní dvakrát, hrozil by mu trest až dva roky vo väzení.
Poslancom OĽaNO-NOVA neprešiel ani návrh, ktorý mal umožniť financovanie mládežníckych aktivít vrátane mládežníckych organizácií novým finančným zdrojom, a to odvodom z prevádzkovania hazardných hier.
Obyčajní neuspeli ani s novelou školského zákona. Chceli ňou dosiahnuť, aby všetky deti zo sociálne znevýhodneného prostredia od troch rokov povinne chodili do materskej školy. Rodičia, ktorí by svoje deti do škôlok nedali, mali byť trestaní.
Hnutie verí, že keby museli rómske deti chodiť povinne do škôlky, ľahšie by sa zaradili do normálnej základnej školy a zvýšila by sa aj šanca študovať na strednej škole a získať napríklad výučné listy. Tým by boli ľahšie uplatniteľní na trhu a nestávali by sa z nich poberatelia sociálnych dávok.
