Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z technického hľadiska nie sú podľa Kovačovskej prekážky vo výrobe ani distribúcii biometánu. Problémom sú neexistujúce štandardizované systémy obchodovania a dostupnosť biometánu za zmysluplnú cenu.
Autor TASR
Bratislava 21. januára (TASR) – Členské štáty Európskej únie, najmä jej východnej časti, nebudú schopné do roku 2025 nahradiť pri nových projektoch 30 % zemného plynu vodíkom a biometánom, ako to predpokladá Európska komisia. Problémom sú obchodné, technické, ale aj legislatívne prekážky. V podcaste Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Otvorene o plyne to povedala výkonná riaditeľka Českého plynárenského zväzu Lenka Kovačovská.
"To, čo chce komisia, je extrémne ambiciózne. Už na rok 2025 má veľmi silné ambície, že až 30 % plynov, ktoré budú používané z nových zdrojov, by mali byť nízkoemisné alebo zelené plyny," pripomenula Kovačovská.
Z technického hľadiska nie sú podľa Kovačovskej prekážky vo výrobe ani distribúcii biometánu. Problémom sú neexistujúce štandardizované systémy obchodovania a tiež dostupnosť biometánu za zmysluplnú cenu. "To znamená, že aj keby bol dostatok biometánu, tak jeho trhová hodnota je tak vysoká, že pre české plynárenstvo je príliš drahý. Druhá vec je, koľko ho vlastne bude k dispozícii," povedala Kovačovská. Pokiaľ by bol plne funkčný systém podpory, tak biometán by podľa nej mohol v roku 2030 pokryť asi desať percent súčasnej spotreby zemného plynu.
Pri vodíku sa budú musieť tomuto plynu prispôsobovať technické zariadenia vrátane turbín a motorov v prenosovej sústave a problém bude získať aj dostatočný objem nízkoemisného vodíka. Väčšina štátov Európy okrem Holandska a Portugalska totiž vodík plánuje dovážať. "Predstava, že v roku 2025 budeme schopní pre nové projekty dosahovať 30 % vodíka a biometánu, je utopistická," dodala Kovačovská, podľa ktorej taxonómia EÚ predbehla technický vývoj.
S aktuálnymi zámermi EÚ nekorešpondujú ani iné strategické dokumenty únie, ako napríklad "plynárenský balíček". Podľa neho by totiž až v roku 2024 mala vzniknúť európska databáza a certifikácia nízkoemisných plynov. Je teda problematické, aby spotrebitelia už o rok neskôr pokrývali zelenými plynmi 30 % svojej potreby.
"Myslím si, že ambície sú príliš vysoké. Otázka je, či sa reálne podarí nájsť nejaký kompromis, ktorý by viac zohľadnil špecifiká strednej a východnej Európy, pretože pre náš región je zahrnutie zemného plynu ako tranzitívneho paliva výrazne dôležitejšie než pre západnú Európu," dodal šéfka českého plynárenského zväzu.
"To, čo chce komisia, je extrémne ambiciózne. Už na rok 2025 má veľmi silné ambície, že až 30 % plynov, ktoré budú používané z nových zdrojov, by mali byť nízkoemisné alebo zelené plyny," pripomenula Kovačovská.
Z technického hľadiska nie sú podľa Kovačovskej prekážky vo výrobe ani distribúcii biometánu. Problémom sú neexistujúce štandardizované systémy obchodovania a tiež dostupnosť biometánu za zmysluplnú cenu. "To znamená, že aj keby bol dostatok biometánu, tak jeho trhová hodnota je tak vysoká, že pre české plynárenstvo je príliš drahý. Druhá vec je, koľko ho vlastne bude k dispozícii," povedala Kovačovská. Pokiaľ by bol plne funkčný systém podpory, tak biometán by podľa nej mohol v roku 2030 pokryť asi desať percent súčasnej spotreby zemného plynu.
Pri vodíku sa budú musieť tomuto plynu prispôsobovať technické zariadenia vrátane turbín a motorov v prenosovej sústave a problém bude získať aj dostatočný objem nízkoemisného vodíka. Väčšina štátov Európy okrem Holandska a Portugalska totiž vodík plánuje dovážať. "Predstava, že v roku 2025 budeme schopní pre nové projekty dosahovať 30 % vodíka a biometánu, je utopistická," dodala Kovačovská, podľa ktorej taxonómia EÚ predbehla technický vývoj.
S aktuálnymi zámermi EÚ nekorešpondujú ani iné strategické dokumenty únie, ako napríklad "plynárenský balíček". Podľa neho by totiž až v roku 2024 mala vzniknúť európska databáza a certifikácia nízkoemisných plynov. Je teda problematické, aby spotrebitelia už o rok neskôr pokrývali zelenými plynmi 30 % svojej potreby.
"Myslím si, že ambície sú príliš vysoké. Otázka je, či sa reálne podarí nájsť nejaký kompromis, ktorý by viac zohľadnil špecifiká strednej a východnej Európy, pretože pre náš región je zahrnutie zemného plynu ako tranzitívneho paliva výrazne dôležitejšie než pre západnú Európu," dodal šéfka českého plynárenského zväzu.
