Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nárok na dovolenku má každý, kto v kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 dní.
Autor TASR
Bratislava 2. júla (TASR) – V lete si mnohí zamestnanci zvyknú čerpať dovolenku vo väčšom rozsahu ako v inom období roka. Celkovo podľa Zákonníka práce majú nárok najmenej na štyri týždne dovolenky za rok a tí, ktorí do konca roka dovŕšia najmenej 33 rokov veku, najmenej na päť týždňov. Zamestnanec by mal čerpať vcelku aspoň dva týždne dovolenky, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú inak.
"Základné pravidlo je, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní s pracovníkom. Postupuje podľa plánu dovoleniek, ktorý vypracuje s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov, ak vo firme pôsobia. Plán by mal zostaviť tak, aby si pracovník mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak tomu nebránia prekážky v práci na jeho strane," povedala TASR hovorkyňa Národného inšpektorátu práce (NIP) Slavěna Vorobelová. Upozornila zároveň, že čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať tiež na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Nárok na dovolenku má každý, kto v kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 dní. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas roka a ešte nesplnil podmienky na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť jej čerpanie, ak možno predpokladať, že podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
"Nárok na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu," zdôraznila Vorobelová.
Nováčikom, ktorí nastúpili do zamestnania len nedávno, patrí dovolenka za odpracované dni, a to za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina za kalendárny rok. Napríklad, ak niekto nastúpil do práce 1. júna, môže si v júli zobrať jeden a pol dňa dovolenky (20/12 = 1,66 dňa).
Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa. "Nárok na túto dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených podmienkach. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy, musí sa vyčerpať, a to prednostne," doplnila hovorkyňa NIP.
"Základné pravidlo je, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní s pracovníkom. Postupuje podľa plánu dovoleniek, ktorý vypracuje s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov, ak vo firme pôsobia. Plán by mal zostaviť tak, aby si pracovník mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak tomu nebránia prekážky v práci na jeho strane," povedala TASR hovorkyňa Národného inšpektorátu práce (NIP) Slavěna Vorobelová. Upozornila zároveň, že čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať tiež na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Nárok na dovolenku má každý, kto v kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 dní. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas roka a ešte nesplnil podmienky na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť jej čerpanie, ak možno predpokladať, že podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
"Nárok na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu," zdôraznila Vorobelová.
Nováčikom, ktorí nastúpili do zamestnania len nedávno, patrí dovolenka za odpracované dni, a to za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina za kalendárny rok. Napríklad, ak niekto nastúpil do práce 1. júna, môže si v júli zobrať jeden a pol dňa dovolenky (20/12 = 1,66 dňa).
Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa. "Nárok na túto dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených podmienkach. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy, musí sa vyčerpať, a to prednostne," doplnila hovorkyňa NIP.
