Zamestnanosť rakúskych mužov vo veku 55 až 59 rokov dosiahla 71,8 %, kým v prípade 60- až 64-ročných iba 28,9 %.
Autor TASR
Viedeň 24. februára (TASR) - Zamestnanosť rakúskych mužov vo veku 55 až 59 rokov dosiahla 71,8 %, kým v prípade 60- až 64-ročných iba 28,9 %. To síce predstavuje medziročné zvýšenie, no tieto čísla ešte nesplnili vládny cieľ 74,6 %, resp. 35,3 %. Informovala o tom agentúra APA.
Podobná situácia je aj v prípade žien. Vláda pre skupinu 55- až 59-ročných stanovila cieľ zamestnanosti na 62,9 % a hoci došlo k medziročnému zvýšeniu z 51,7 % na 55,6 %, cieľ sa nesplnil.
Sektor s najväčším podielom zamestnaných starších ľudí je podľa údajov rakúskeho ministerstva sociálnych vecí odpadové hospodárstvo (25,8 %). Spomedzi väčších sektorov najlepšiu hodnotu vykázala energetika (19,2 %) a najhoršiu telekomunikácie (4 %).
Radosť však výrazne kalí narastajúca nezamestnanosť starších ľudí, a to mužov aj žien vo všetkých vekových kategóriách. Jedinou výnimkou sú 60- až 64-roční muži, ktorých nezamestnanosť medziročne stagnovala na úrovni 15,9 %.
Vlani dostalo podporu pre zamestnanosť 30.772 ľudí vo veku nad 50 rokov, čo je zvýšenie o 508 osôb. Z toho 17.847 osôb získalo pomoc pri hľadaní zamestnania a 11.601 ľudí získalo prácu v sociálno-ekonomickom podniku, mohli sa zapojiť aj do obecných projektov zamestnanosti.
Dôchodkový vek sa v prípade priamych dôchodkov vlani medziročne zvýšil z 59 a ôsmich mesiacov na 60 rokov a dva mesiace. V prípade bežných starobných dôchodkov sa mierne znížil. Zaujímavý je fakt, že rozdiely medzi jednotlivými spolkovými krajinami nie sú nijak výrazné. Najneskôr odchádzajú do dôchodku Viedenčania, a to vo veku 60 rokov a troch mesiacov, najskôr zas Štajerčania v 58 rokoch a desiatich mesiacoch. Z hľadiska sektorov najneskôr odchádzajú do dôchodku učitelia, a to vo veku 60 rokov a deväť mesiacov. A naopak, najskôr do dôchodku nastupujú ľudia z oblastí zdravotníctva a sociálnej práce (58 rokov a deväť mesiacov).
Podobná situácia je aj v prípade žien. Vláda pre skupinu 55- až 59-ročných stanovila cieľ zamestnanosti na 62,9 % a hoci došlo k medziročnému zvýšeniu z 51,7 % na 55,6 %, cieľ sa nesplnil.
Sektor s najväčším podielom zamestnaných starších ľudí je podľa údajov rakúskeho ministerstva sociálnych vecí odpadové hospodárstvo (25,8 %). Spomedzi väčších sektorov najlepšiu hodnotu vykázala energetika (19,2 %) a najhoršiu telekomunikácie (4 %).
Radosť však výrazne kalí narastajúca nezamestnanosť starších ľudí, a to mužov aj žien vo všetkých vekových kategóriách. Jedinou výnimkou sú 60- až 64-roční muži, ktorých nezamestnanosť medziročne stagnovala na úrovni 15,9 %.
Vlani dostalo podporu pre zamestnanosť 30.772 ľudí vo veku nad 50 rokov, čo je zvýšenie o 508 osôb. Z toho 17.847 osôb získalo pomoc pri hľadaní zamestnania a 11.601 ľudí získalo prácu v sociálno-ekonomickom podniku, mohli sa zapojiť aj do obecných projektov zamestnanosti.
Dôchodkový vek sa v prípade priamych dôchodkov vlani medziročne zvýšil z 59 a ôsmich mesiacov na 60 rokov a dva mesiace. V prípade bežných starobných dôchodkov sa mierne znížil. Zaujímavý je fakt, že rozdiely medzi jednotlivými spolkovými krajinami nie sú nijak výrazné. Najneskôr odchádzajú do dôchodku Viedenčania, a to vo veku 60 rokov a troch mesiacov, najskôr zas Štajerčania v 58 rokoch a desiatich mesiacoch. Z hľadiska sektorov najneskôr odchádzajú do dôchodku učitelia, a to vo veku 60 rokov a deväť mesiacov. A naopak, najskôr do dôchodku nastupujú ľudia z oblastí zdravotníctva a sociálnej práce (58 rokov a deväť mesiacov).