Zamestnávatelia vnímajú s veľkým znepokojením najmä ostatné mediálne vyjadrenia ministra životného prostredia SR Jána Budaja (OĽANO).
Autor TASR
Bratislava 3. novembra (TASR) – Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Klub 500 vyzvali vládu, aby prehodnotila svoj doterajší postoj k podpore slovenského priemyslu.
Zamestnávatelia vnímajú s veľkým znepokojením najmä ostatné mediálne vyjadrenia ministra životného prostredia SR Jána Budaja (OĽANO). Minister si myslí, že cenová kríza by mohla byť dobrým prostredím na obmedzenie energeticky náročnej výroby. "Bolo by dobré, aby niektoré výroby zo Slovenska odišli," povedal v nedávnom rozhovore pre denník Sme. Ak by sa napríklad v Žiari nad Hronom nevyrábal hliník, tak by sa podľa Budaja nestratili významné príjmy do štátneho rozpočtu a ani zamestnanecké miesta.
Na margo väčšej finančnej podpory energeticky náročných podnikov z Environmentálneho fondu SR zase poznamenal, že je pripravený o tom diskutovať, ale fond nie je bankomat pre priemyselníkov, ktorých "akože zaskočilo, že po roku veľkých prepadov cien energie sa teraz vracajú na vysoké hodnoty, aké mali pred koronakrízou".
Zamestnávatelia považujú ministrove vyhlásenia za škandalózne. "Najmä v situácii, keď celý vyspelý svet rieši enormný nárast cien energií a ich dosah na priemysel, pričom zodpovedné vlády hľadajú spôsoby kompenzácie tak, aby bola zachovaná výroba a pracovné miesta," uviedli v stredu zamestnávatelia v spoločnom vyhlásení.
Priemyselné podniky od ministra životného prostredia aj od celej vlády očakávajú urýchlené legislatívne predloženie konkrétnych opatrení, ktorými budú riešiť predovšetkým zvýšenie kompenzačných príspevkov z Environmentálneho fondu SR.
Firmy sú podľa zamestnávateľov pripravené splniť svoje záväzky v oblasti ochrany životného prostredia, žiadajú ale nastavenie správnych rámcových podmienok na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnú modernizáciu energetiky a dekarbonizáciu priemyslu pri zachovaní jeho konkurencieschopnosti. "Zelená zmena nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest v krajine," dodali zväzy.
Jednou z týchto firiem je hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom. Tá nepovažuje súčasnú kompenzáciu z Environmentálneho fondu SR pre priemyselný sektor vo výške troch miliónov eur za adekvátnu. Spoločnosť tvrdí, že kompenzácie nepokrývajú ani tri percentá zvýšených nákladov a pre priemyselné podniky žiada rovnaké podmienky, ako majú konkurenční producenti v ostatných štátoch Európskej únie. Firma pripomína, že v regióne zamestnáva 450 ľudí a nepriamo vytvára ďalších 2000 až 2500 pracovných miest. Do štátneho rozpočtu na priamych a nepriamych platbách odvádza každoročne približne 50 miliónov eur.
Envirofond by mal podľa platnej legislatívy vrátiť do priemyslu 7,5 % z výnosov z predaja emisných povoleniek. Vláda však túto sumu môže zmeniť, a tak je reálna kompenzácia vysokých cien energií, ktorých súčasťou sú aj emisné povolenky, niekoľkonásobne nižšia.
Slovenským výrobcom s modernou ekologickou výrobou podľa podnikateľov hrozí vytlačenie z trhu, v horšom prípade zánik. Slováci tak môžu prísť o prácu a na globálnom trhu začnú dominovať producenti, ktorí neriešia ekologické náklady. "Štát žiadame, aby sa príjmy z predaja emisných povoleniek férovo vracali späť do priemyslu. Práve v tom spočíva ich zmysel," uviedli podnikateľské zväzy.
Zamestnávatelia vnímajú s veľkým znepokojením najmä ostatné mediálne vyjadrenia ministra životného prostredia SR Jána Budaja (OĽANO). Minister si myslí, že cenová kríza by mohla byť dobrým prostredím na obmedzenie energeticky náročnej výroby. "Bolo by dobré, aby niektoré výroby zo Slovenska odišli," povedal v nedávnom rozhovore pre denník Sme. Ak by sa napríklad v Žiari nad Hronom nevyrábal hliník, tak by sa podľa Budaja nestratili významné príjmy do štátneho rozpočtu a ani zamestnanecké miesta.
Na margo väčšej finančnej podpory energeticky náročných podnikov z Environmentálneho fondu SR zase poznamenal, že je pripravený o tom diskutovať, ale fond nie je bankomat pre priemyselníkov, ktorých "akože zaskočilo, že po roku veľkých prepadov cien energie sa teraz vracajú na vysoké hodnoty, aké mali pred koronakrízou".
Zamestnávatelia považujú ministrove vyhlásenia za škandalózne. "Najmä v situácii, keď celý vyspelý svet rieši enormný nárast cien energií a ich dosah na priemysel, pričom zodpovedné vlády hľadajú spôsoby kompenzácie tak, aby bola zachovaná výroba a pracovné miesta," uviedli v stredu zamestnávatelia v spoločnom vyhlásení.
Priemyselné podniky od ministra životného prostredia aj od celej vlády očakávajú urýchlené legislatívne predloženie konkrétnych opatrení, ktorými budú riešiť predovšetkým zvýšenie kompenzačných príspevkov z Environmentálneho fondu SR.
Firmy sú podľa zamestnávateľov pripravené splniť svoje záväzky v oblasti ochrany životného prostredia, žiadajú ale nastavenie správnych rámcových podmienok na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnú modernizáciu energetiky a dekarbonizáciu priemyslu pri zachovaní jeho konkurencieschopnosti. "Zelená zmena nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest v krajine," dodali zväzy.
Jednou z týchto firiem je hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom. Tá nepovažuje súčasnú kompenzáciu z Environmentálneho fondu SR pre priemyselný sektor vo výške troch miliónov eur za adekvátnu. Spoločnosť tvrdí, že kompenzácie nepokrývajú ani tri percentá zvýšených nákladov a pre priemyselné podniky žiada rovnaké podmienky, ako majú konkurenční producenti v ostatných štátoch Európskej únie. Firma pripomína, že v regióne zamestnáva 450 ľudí a nepriamo vytvára ďalších 2000 až 2500 pracovných miest. Do štátneho rozpočtu na priamych a nepriamych platbách odvádza každoročne približne 50 miliónov eur.
Envirofond by mal podľa platnej legislatívy vrátiť do priemyslu 7,5 % z výnosov z predaja emisných povoleniek. Vláda však túto sumu môže zmeniť, a tak je reálna kompenzácia vysokých cien energií, ktorých súčasťou sú aj emisné povolenky, niekoľkonásobne nižšia.
Slovenským výrobcom s modernou ekologickou výrobou podľa podnikateľov hrozí vytlačenie z trhu, v horšom prípade zánik. Slováci tak môžu prísť o prácu a na globálnom trhu začnú dominovať producenti, ktorí neriešia ekologické náklady. "Štát žiadame, aby sa príjmy z predaja emisných povoleniek férovo vracali späť do priemyslu. Práve v tom spočíva ich zmysel," uviedli podnikateľské zväzy.