Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomienkujú nedofinancované zdravotníctvo, doplnenie rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva na tohtoročnú úroveň a sumu 100 miliónov eur pre Železnice SR.
Autor TASR
Bratislava 13. októbra (TASR) - Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a v Asociácii priemyselných zväzov (APZ) mali na stredajšom (12. 10.) rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) k návrhu rozpočtu na rok 2023 viaceré výhrady.
"Rozpočet na rok 2023 ráta aj s príjmami vo výške 800 miliónov eur z nových daní, ktoré parlamentom ešte nie sú schválené. Výdavky obsahujú zvýšenie počtu zamestnancov o tisíce vo verejnej a štátnej správe. To sú výdavky navyše, ktoré by nemuseli byť, ak sa nájdu cesty k zefektívneniu doterajších štruktúr. Suma vo výške asi 1,4 miliardy eur nekorešponduje s tým, aká je spotreba elektrickej energie u podnikateľov v porovnaní napríklad s domácnosťami," upozornil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Oznámil, že požiadal v mene RÚZ a ostatných zamestnávateľských organizácií, aby vláda najneskôr do konca októbra poskytla relevantné informácie o tom, ako sa budú riešiť ceny energií na budúci rok. "Firmy si totiž potrebujú pripraviť biznisplány na budúci rok. Musia sa rozhodnúť, ako a či vôbec budú v budúcom roku svoj biznis prevádzkovať," zdôraznil.
AZZZ podľa slov jej viceprezidenta Rastislava Machunku pripomienkovalo v návrhu rozpočtu tri veci, a to nedofinancované zdravotníctvo, doplnenie rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva na tohtoročnú úroveň a sumu 100 miliónov eur pre Železnice SR. "Zdravotníctvo musí byť dofiancované, to je naša kľúčová priorita. Inak nebudeme súhlasiť s návrhom zákona tak, ako je. Treba však povedať, že rozpočtové provizórium, ktoré by nastalo, by malo veľmi negatívne dosahy na celú spoločnosť," podčiarkol Machunka.
APZ podľa jej generálneho sekretára Andreja Lasza na HSR upozornila na zákon o rozpočtovej zodpovednosti. "Ak by neplatila výnimka, tak vláda by spolu s návrhom rozpočtu musela do parlamentu predkladať aj návrh na vyslovenie dôvery vláde a musela by robiť úsporné opatrenia. Výnimka sa končí koncom marca budúceho roku, asi od 1. apríla bude vláda musieť ísť do parlamentu žiadať o dôveru a bude musieť alokovať 3 % z rozpočtu na šetriace opatrenia. To predstavuje dnes okolo 600 miliónov eur. My túto sumu nevidíme v rozpočte rozpočtovanú," zdôraznil Lasz.
Rozpočet je podľa neho veľmi neprehľadný. "Jedna pätina výdavkov je rozpočtovaných vo Všeobecnej pokladničnej správe. V rozpočte by sme radi videli viac šetriacich opatrení. Nevidíme žiadne, ktoré by k šetreniu smerovali," podotkol. Štát podľa jeho slov v porovnaní s rastom ekonomiky dražie. "V roku 2023 štát spotrebuje asi 47,8 % HDP. To je v porovnaní s rokmi 2017 až 2019, keď štát skonzumoval okolo 40 % HDP, pomerne výrazný nárast. Úsporné opatrenia sú určite namieste," dodal Lasz.
"Rozpočet na rok 2023 ráta aj s príjmami vo výške 800 miliónov eur z nových daní, ktoré parlamentom ešte nie sú schválené. Výdavky obsahujú zvýšenie počtu zamestnancov o tisíce vo verejnej a štátnej správe. To sú výdavky navyše, ktoré by nemuseli byť, ak sa nájdu cesty k zefektívneniu doterajších štruktúr. Suma vo výške asi 1,4 miliardy eur nekorešponduje s tým, aká je spotreba elektrickej energie u podnikateľov v porovnaní napríklad s domácnosťami," upozornil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Oznámil, že požiadal v mene RÚZ a ostatných zamestnávateľských organizácií, aby vláda najneskôr do konca októbra poskytla relevantné informácie o tom, ako sa budú riešiť ceny energií na budúci rok. "Firmy si totiž potrebujú pripraviť biznisplány na budúci rok. Musia sa rozhodnúť, ako a či vôbec budú v budúcom roku svoj biznis prevádzkovať," zdôraznil.
AZZZ podľa slov jej viceprezidenta Rastislava Machunku pripomienkovalo v návrhu rozpočtu tri veci, a to nedofinancované zdravotníctvo, doplnenie rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva na tohtoročnú úroveň a sumu 100 miliónov eur pre Železnice SR. "Zdravotníctvo musí byť dofiancované, to je naša kľúčová priorita. Inak nebudeme súhlasiť s návrhom zákona tak, ako je. Treba však povedať, že rozpočtové provizórium, ktoré by nastalo, by malo veľmi negatívne dosahy na celú spoločnosť," podčiarkol Machunka.
APZ podľa jej generálneho sekretára Andreja Lasza na HSR upozornila na zákon o rozpočtovej zodpovednosti. "Ak by neplatila výnimka, tak vláda by spolu s návrhom rozpočtu musela do parlamentu predkladať aj návrh na vyslovenie dôvery vláde a musela by robiť úsporné opatrenia. Výnimka sa končí koncom marca budúceho roku, asi od 1. apríla bude vláda musieť ísť do parlamentu žiadať o dôveru a bude musieť alokovať 3 % z rozpočtu na šetriace opatrenia. To predstavuje dnes okolo 600 miliónov eur. My túto sumu nevidíme v rozpočte rozpočtovanú," zdôraznil Lasz.
Rozpočet je podľa neho veľmi neprehľadný. "Jedna pätina výdavkov je rozpočtovaných vo Všeobecnej pokladničnej správe. V rozpočte by sme radi videli viac šetriacich opatrení. Nevidíme žiadne, ktoré by k šetreniu smerovali," podotkol. Štát podľa jeho slov v porovnaní s rastom ekonomiky dražie. "V roku 2023 štát spotrebuje asi 47,8 % HDP. To je v porovnaní s rokmi 2017 až 2019, keď štát skonzumoval okolo 40 % HDP, pomerne výrazný nárast. Úsporné opatrenia sú určite namieste," dodal Lasz.
