Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Východiskom by podľa šéfa RÚZ mala byť zásadná reforma európskeho energetického trhu vrátane cenotvorby či dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí.
Autor TASR
Bratislava 11. septembra (TASR) - Európska únia (EÚ) by mala urýchlene prijať opatrenia, ktoré by pomohli znížiť ceny energií. Tie sú oproti USA alebo už aj Číne výrazne vyššie, čo znižuje konkurencieschopnosť európskych podnikov. Negatívne vplyvy tohto stavu pritom môžu na vlastnej koži čoskoro pocítiť aj slovenskí zamestnávatelia. Upozornili na to v stredu zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ). Zasiahnuť by preto podľa nich mala aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD).
Na vysoké ceny energií v Európe upozornil v správe o konkurencieschopnosti EÚ bývalý guvernér Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi. Podniky v EÚ platili v závere minulého roka za elektrinu o 158 percent viac než ich konkurenti v USA, pri plyne bol rozdiel ešte markantnejší, a to 345 percent. Ceny energií pritom výrazne zdraželi aj v porovnaní s Čínou. Vysoké náklady európskym podnikom predražujú výrobu, a tak oslabujú ich konkurencieschopnosť a postavenie na globálnom trhu. Zásadným problémom je nielen samotná výška cien, ale podľa RÚZ aj ich nepredvídateľné výkyvy.
"Energie tvoria už dnes u veľkých priemyselných výrobcov podstatnú časť nákladov. Dekarbonizácia energeticky náročného priemyslu spotrebu energií u väčšiny odvetví ešte znásobí, a preto je dlhodobo neudržateľné byť konkurencieschopný a úspešný, ak bude cena energií v Európe niekoľkonásobne vyššia ako u našich rivalov v tretích krajinách," uviedol prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Východiskom by podľa šéfa RÚZ mala byť zásadná reforma európskeho energetického trhu vrátane cenotvorby či dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí. Pokiaľ Únia a národné vlády jednotlivých členských krajín zásadne nereformujú oblasť energetiky a neprijmú opatrenia potrebné na minimalizáciu konkurenčných nevýhod, priepasť medzi európskymi podnikmi a konkurenciou sa podľa neho bude aj naďalej zväčšovať.
"Na Slovensku sme dlhodobo bojovali s regulovanými zložkami finálnej ceny elektriny. Odstupňovanie taríf za prevádzkovanie systému a systémové služby podľa objemu spotreby či oslobodenie od platenia týchto poplatkov za elektrinu vyrobenú pre vlastnú spotrebu nám zatiaľ poskytli istý priestor na dýchanie, stále však - aj na vnútornom trhu - patríme medzi krajiny s najvyššou cenou elektriny pre priemyselných odberateľov, a to napriek energetickému mixu výroby elektriny v Slovenskej republike," upozornil šéf RÚZ.
Viceprezident RÚZ Robert Spišák doplnil, že problémom je najmä to, že Únia si kladie podstatne ambicióznejšie zelené ciele než konkurenti. Mnohé z opatrení EÚ sú v kontexte slovenských podmienok v praxi nerealizovateľné, prípadne pre podniky predstavujú obrovské náklady. "Tie však ich konkurenti zo zahraničia znášať nemusia, a tak získavajú konkurenčnú výhodu," priblížil Spišák.
Na vysoké ceny energií v Európe upozornil v správe o konkurencieschopnosti EÚ bývalý guvernér Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi. Podniky v EÚ platili v závere minulého roka za elektrinu o 158 percent viac než ich konkurenti v USA, pri plyne bol rozdiel ešte markantnejší, a to 345 percent. Ceny energií pritom výrazne zdraželi aj v porovnaní s Čínou. Vysoké náklady európskym podnikom predražujú výrobu, a tak oslabujú ich konkurencieschopnosť a postavenie na globálnom trhu. Zásadným problémom je nielen samotná výška cien, ale podľa RÚZ aj ich nepredvídateľné výkyvy.
"Energie tvoria už dnes u veľkých priemyselných výrobcov podstatnú časť nákladov. Dekarbonizácia energeticky náročného priemyslu spotrebu energií u väčšiny odvetví ešte znásobí, a preto je dlhodobo neudržateľné byť konkurencieschopný a úspešný, ak bude cena energií v Európe niekoľkonásobne vyššia ako u našich rivalov v tretích krajinách," uviedol prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Východiskom by podľa šéfa RÚZ mala byť zásadná reforma európskeho energetického trhu vrátane cenotvorby či dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí. Pokiaľ Únia a národné vlády jednotlivých členských krajín zásadne nereformujú oblasť energetiky a neprijmú opatrenia potrebné na minimalizáciu konkurenčných nevýhod, priepasť medzi európskymi podnikmi a konkurenciou sa podľa neho bude aj naďalej zväčšovať.
"Na Slovensku sme dlhodobo bojovali s regulovanými zložkami finálnej ceny elektriny. Odstupňovanie taríf za prevádzkovanie systému a systémové služby podľa objemu spotreby či oslobodenie od platenia týchto poplatkov za elektrinu vyrobenú pre vlastnú spotrebu nám zatiaľ poskytli istý priestor na dýchanie, stále však - aj na vnútornom trhu - patríme medzi krajiny s najvyššou cenou elektriny pre priemyselných odberateľov, a to napriek energetickému mixu výroby elektriny v Slovenskej republike," upozornil šéf RÚZ.
Viceprezident RÚZ Robert Spišák doplnil, že problémom je najmä to, že Únia si kladie podstatne ambicióznejšie zelené ciele než konkurenti. Mnohé z opatrení EÚ sú v kontexte slovenských podmienok v praxi nerealizovateľné, prípadne pre podniky predstavujú obrovské náklady. "Tie však ich konkurenti zo zahraničia znášať nemusia, a tak získavajú konkurenčnú výhodu," priblížil Spišák.
