Bratislava 14. januára (TASR) - Zamestnávateľské organizácie - Asociácia priemyselných zväzov (APZ), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), ktoré zastupujú najvýznamnejšie podnikateľské subjekty, s napätím sledujú situáciu a vyjadrenia v súvislosti s testovaním vo firmách. Vládu Slovenskej republiky žiadajú, aby sa realizovalo výlučne na dobrovoľnej báze. Vyzývajú tiež na intenzívnejšiu a predvídateľnejšiu komunikáciu.

Ako ďalej uviedla Silvia Šeptáková, hovorkyňa APZ v spoločnom stanovisku zamestnávateľov k testovaniu, firmy už od začiatku pandémie nového koronavírusu preukazujú vysokú mieru zodpovednosti voči svojim zamestnancom i obchodným partnerom. Interné hygienické opatrenia spolu s testovaním zamestnancov sa ukázali ako vysoko efektívny spôsob na minimalizovanie šírenia ochorenia na pôde zamestnávateľa pri zachovaní a udržaní produkcie.

Zdôraznila, že spoločnosti svojich zamestnancov dobrovoľne testujú už niekoľko mesiacov. Mnohé z nich majú v súčasnosti nižšie čísla pozitívne testovaných ako počas 1. celoplošného testovania v jeseni minulého roka. Zmysel to preto rozhodne má.

Zohľadňujúc tieto fakty zamestnávatelia podľa nej navrhujú, aby firmy testovali svojich zamestnancov výlučne dobrovoľne aj naďalej, a to na základe vlastného zváženia, potrieb a plánov.

Vzhľadom na to, že ide o organizačne a finančne náročný proces, žiadajú podľa Šeptákovej od štátu výraznejšiu podporu. A to formou poskytnutia testov, napríklad cez centrálne sklady v krajských mestách, alebo finančnej kompenzácie, ktorá by mala mať časovo a administratívne nenáročnú legislatívnu podobu.

V tejto súvislosti podľa nej firmy upozorňujú na stanovisko Finančného riaditeľstva SR, v zmysle ktorého si zamestnávateľ nemôže uplatniť daňové výdavky na testovanie iných osôb, ako kmeňových zamestnancov. Súčasťou pracovného procesu sú pritom aj zamestnanci, ktorí nie sú kmeňoví, ale pre chod firmy nevyhnutní a prichádzajú do denného bezprostredného kontaktu s ostatnými. Firmy odmietajú niesť náklady na úkony spadajúce pod zdravotnú starostlivosť štátu, na ktorú povinne a zo zákona odvádzajú mesačne 10 % z hrubej mzdy každého zamestnanca.

Zamestnávatelia podľa nej považujú za kľúčové aj zníženie administratívnej záťaže napríklad pri zriaďovaní mobilných odberných miest a v otázke vydávania a platnosti certifikátov. V období, keď si situácia vyžaduje rýchle a správne riešenia, by zamestnávateľom pomohol aj väčší súlad stanovísk úradov verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľské zväzy podľa Šeptákovej veria, že aktivity vlády smerom k testovaniu vo firmách nebudú limitované počtom zamestnancov. Prax ukázala, že aj firmy, ktoré majú 50 či 100 pracovníkov, v boji s pandémiou dobrovoľne využívajú aj testovanie. Tiež si preto určite zaslúžia podporu a pozornosť štátu.

Zdôraznila, že spoločným cieľom je ochrániť čo najviac ľudí. Z tohto dôvodu je dôležité mať na pamäti aj fakt, že vo firmách nad 500 ľudí pracuje približne len 20 % všetkých zamestnancov. Dobrovoľné testovanie firiem s podporou štátu bez obmedzení je efektívna cesta, ako ochrániť zdravie a zachovať princípy trhového hospodárstva.

Dodala, že do boja s pandémiou je potrebné vniesť koncepčnosť a strategický prístup. Nepredvídateľnosť prijímaných opatrení, absencia, neakceptovanie odbornej diskusie bez akejkoľvek jasnej a čitateľnej stratégie ešte viac umocňujú negatívne dosahy pandémie na podnikateľské prostredie i spoločnosť ako celok.