Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po celé desaťročia museli veľkí svetoví výrobcovia automobilov zakladať spoločné podniky s miestnymi firmami, aby získali prístup na čínsky trh.
Autor TASR
Peking 14. augusta (TASR) - Západné automobilky strácajú v Číne pôdu pod nohami. Politické zasahovanie je len jednou z mnohých ťažkostí, ktorým čelia na najväčšom automobilovom trhu na svete. TASR o tom informuje na základe článku v novinách El País.
Generálny riaditeľ spoločnosti Stellantis Carlos Tavares v júli obvinil zo zrušenia spoločného podniku značky Jeep v Číne zásahy tamojšej vlády. Ale čínski výrobcovia automobilov môžu predstavovať väčšiu hrozbu pre zahraničné spoločnosti, pretože sa im darí získavať čoraz väčší podiel na domácom trhu.
Po celé desaťročia museli veľkí svetoví výrobcovia automobilov zakladať spoločné podniky s miestnymi firmami, aby získali prístup na čínsky trh. Peking dúfal, že táto stratégia premení neefektívnych miestnych partnerov na lídrov v odvetví. Jeho politika však nepriniesla želané výsledky, keďže čínske spoločnosti nedokázali rozvíjať export. Aj tí najpatriotickejší čínski spotrebitelia v minulosti uprednostňovali nákup áut značiek Nissan, General Motors a Volkswagen (VW). Do roku 2000 mala nemecká automobilová skupina VW viac ako 50-% podiel na čínskom trhu.
Teraz, keď Čína zmierňuje požiadavky na spoločné podniky so zahraničnými firmami, miestni konkurenti šliapu na plyn. V roku 2021 sa podiel zahraničných výrobcov automobilov na čínskom trhu zmenšil na 45,6 % a trhový podiel Volkswagenu klesol v prvej polovici 2022 na 15,5 %.
Zvyšujúcu sa konkurencieschopnosť čínskych automobiliek poháňajú dva faktory. Čoraz väčší počet domácich technických talentov prispel k rastu prosperujúcich výrobcov vozidiel v súkromnom vlastníctve, ako sú BYD, Geely (majiteľ Volvo) či Great Wall Motor. Čína má teraz kompetentnú skupinu výrobcov bežných osobných áut strednej triedy, ktorá dokáže odlákať zahraničných dizajnérov od BMW a talianskej dizajnérskej firmy Pininfarina.
Druhým faktorom je snaha Pekingu predbehnúť Západ vo výrobe elektrických vozidiel. V roku 2021 bolo v Číne zaregistrovaných 3,3 milióna hybridných áut a vozidiel na batérie, čo predstavovalo 16 % z celkového predaja. Európski spotrebitelia si medzitým kúpili o 1,1 milióna elektrických vozidiel menej.
Podľa poradenskej firmy McKinsey sú už čínske spoločnosti schopné vyrábať bezpečné karosérie automobilov, ktoré sú ľahšie ako v prípade ich zahraničných rivalov. Číňania majú tiež lokálny prístup k špičkovým odborným znalostiam o batériách od svetových lídrov, ako je Amperex Technology.
Tesla je v súčasnosti jedinou zahraničnou automobilkou, ktorej sa podarilo získať si miesto v zozname 10 najpredávanejších elektrických vozidiel v Číne. Výskumná spoločnosť Redburn odhaduje, že Volkswagen má v súčasnosti iba 10,8-% podiel na čínskom trhu s elektrickými vozidlami, hoci plánuje uviesť na trh nové modely a investuje do výskumu a predaja.
Rastúca konkurencieschopnosť čínskych výrobcov automobilov má vplyv aj za jej hranicami, pretože pokračujú v reinvestovaní ziskov, aby prebrali podiely západných gigantov na iných trhoch. Keď sa na západných cestách začne objavovať viac čínskych áut, sťažnosti na politické zasahovanie čínskej vlády budú určite silnejšie, dodal El País.
Generálny riaditeľ spoločnosti Stellantis Carlos Tavares v júli obvinil zo zrušenia spoločného podniku značky Jeep v Číne zásahy tamojšej vlády. Ale čínski výrobcovia automobilov môžu predstavovať väčšiu hrozbu pre zahraničné spoločnosti, pretože sa im darí získavať čoraz väčší podiel na domácom trhu.
Po celé desaťročia museli veľkí svetoví výrobcovia automobilov zakladať spoločné podniky s miestnymi firmami, aby získali prístup na čínsky trh. Peking dúfal, že táto stratégia premení neefektívnych miestnych partnerov na lídrov v odvetví. Jeho politika však nepriniesla želané výsledky, keďže čínske spoločnosti nedokázali rozvíjať export. Aj tí najpatriotickejší čínski spotrebitelia v minulosti uprednostňovali nákup áut značiek Nissan, General Motors a Volkswagen (VW). Do roku 2000 mala nemecká automobilová skupina VW viac ako 50-% podiel na čínskom trhu.
Teraz, keď Čína zmierňuje požiadavky na spoločné podniky so zahraničnými firmami, miestni konkurenti šliapu na plyn. V roku 2021 sa podiel zahraničných výrobcov automobilov na čínskom trhu zmenšil na 45,6 % a trhový podiel Volkswagenu klesol v prvej polovici 2022 na 15,5 %.
Zvyšujúcu sa konkurencieschopnosť čínskych automobiliek poháňajú dva faktory. Čoraz väčší počet domácich technických talentov prispel k rastu prosperujúcich výrobcov vozidiel v súkromnom vlastníctve, ako sú BYD, Geely (majiteľ Volvo) či Great Wall Motor. Čína má teraz kompetentnú skupinu výrobcov bežných osobných áut strednej triedy, ktorá dokáže odlákať zahraničných dizajnérov od BMW a talianskej dizajnérskej firmy Pininfarina.
Druhým faktorom je snaha Pekingu predbehnúť Západ vo výrobe elektrických vozidiel. V roku 2021 bolo v Číne zaregistrovaných 3,3 milióna hybridných áut a vozidiel na batérie, čo predstavovalo 16 % z celkového predaja. Európski spotrebitelia si medzitým kúpili o 1,1 milióna elektrických vozidiel menej.
Podľa poradenskej firmy McKinsey sú už čínske spoločnosti schopné vyrábať bezpečné karosérie automobilov, ktoré sú ľahšie ako v prípade ich zahraničných rivalov. Číňania majú tiež lokálny prístup k špičkovým odborným znalostiam o batériách od svetových lídrov, ako je Amperex Technology.
Tesla je v súčasnosti jedinou zahraničnou automobilkou, ktorej sa podarilo získať si miesto v zozname 10 najpredávanejších elektrických vozidiel v Číne. Výskumná spoločnosť Redburn odhaduje, že Volkswagen má v súčasnosti iba 10,8-% podiel na čínskom trhu s elektrickými vozidlami, hoci plánuje uviesť na trh nové modely a investuje do výskumu a predaja.
Rastúca konkurencieschopnosť čínskych výrobcov automobilov má vplyv aj za jej hranicami, pretože pokračujú v reinvestovaní ziskov, aby prebrali podiely západných gigantov na iných trhoch. Keď sa na západných cestách začne objavovať viac čínskych áut, sťažnosti na politické zasahovanie čínskej vlády budú určite silnejšie, dodal El País.
