Londýn 19. marca (TASR) - Západné firmy, ktoré zredukovali aktivity v Rusku, avšak na trhu ďalej zotrvávajú s tým, že chcú naďalej zabezpečovať pre ruské obyvateľstvo esenciálne produkty ako potraviny a lieky, balansujú medzi ruskou vládou a tlakom podporovateľov Ukrajiny, ktorí požadujú úplný odchod z krajiny. Problém sa týka desiatok firiem, najmä potravinárskych a farmaceutických spoločností. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Podľa profesora z Yale School pf Management Jeffreyho Sonnenfelda opustilo ruský trh od invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára viac než 400 firiem. Zhruba 80 spoločností sa však z trhu odmietlo stiahnuť, aj keď pozastavili nové investície a činnosť spoločných podnikov. Ich argumentom je, že totálny odchod by ťažko zasiahol bežné obyvateľstvo. Okrem toho sa však obávajú aj dôsledkov pre svojich zamestnancov, ak by ruská vláda prijala odvetné opatrenia.

"Firmy sú presvedčené, že nemôžu len tak odísť a nechať napospas osudu mnohé malé podniky a spotrebiteľov, ktorí sú od nich závislí," povedal Bruce Haynes zo spoločnosti SVC+FGH, ktorý poskytuje firmám poradenstvo v otázke odchodu z ruského trhu. Takto sa rozhodol výrobca spotrebného tovaru Procter & Gamble či potravinárske firmy Nestlé a PepsiCo. Uviedli, že v Rusku ponechajú výrobu esenciálnych produktov, ako sú potraviny, detská výživa či základné hygienické produkty. Rovnako aj farmaceutické koncerny ako Pfizer, Bayer a Eli Lilly informovali, že zastavia výrobu neesenciálnych výrobkov, naďalej však plánujú dodávať na ruský trh lieky pre pacientov s cukrovkou či onkologickými chorobami.

Firmy tvrdia, že nesúhlasia s krokmi ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine, obyčajní Rusi by však za to trpieť nemali. Z rovnakých dôvodov sa niektorých firiem zastali aj ich akcionári. Napríklad Josh Brockwell z investičnej firmy Azzad Asset Management uviedol, že súhlasí s postojom Pfizeru pokračovať v dodávkach liekov pre ruský trh. "Nemyslím si, že bežní ľudia by mali trpieť za kroky ruskej vlády," povedal.

S rastúcim počtom obetí na Ukrajine však rastie aj tlak na spoločnosti, aby ukončili všetky aktivity na ruskom trhu. Tento týždeň ich na to vyzval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij.

Tlak na podniky však rastie aj z opačnej strany. Americké firmy by až taký veľký problém mať nemuseli, keďže väčšinou v Rusku nevyrábajú. Horšie sú na tom európske spoločnosti ako nemecký Bayer či švajčiarsky Novartis. Tie majú v Rusku prevádzky.

Putin minulý týždeň uviedol, že Rusko by mohlo firmám, ktoré z trhu odídu, ich aktíva skonfiškovať. Navyše, ruská prokuratúra niektoré západné podniky upozornila, že ak ukončia výrobu esenciálnych produktov, ich ruským zamestnancom môže hroziť väzenie.

Spoločnosti, ktoré zostali na ruskom trhu, musia okrem toho riešiť aj ďalšie komplikácie. Patrí k nim spracovanie transakcií, keďže sankcie voči Rusku zasiahli najmä bankový sektor.

Viaceré podniky sa, navyše, obávajú aj toho, čo sa stane s ich prevádzkami, ak by sa z Ruska stiahli. Opustený závod na výrobu potravín môže Rusko napríklad upraviť na zásobovanie vojakov bojujúcich na Ukrajine.

Po odchode z Ruska môžu mať spoločnosti problém s opätovným získaním svojho majetku, ak by ho ruská vláda vyvlastnila. Tiffany Comprésová z právnickej firmy FisherBroyles povedala, že firmy síce môžu Rusko zažalovať, napríklad na pôde Medzinárodného centra na riešenie investičných sporov, kauzy sa však zvyčajne ťahajú celé roky a Rusko aj tak nikto neprinúti zaplatiť. "Ak by aj firma spor vyhrala, Rusko je známe tým, že platiť nezvykne," povedala.

Spoločnosti, ktoré sa zotrvávaním v Rusku dostali medzi dva mlynské kamene, tak teraz hľadajú cesty, ako vyjsť v ústrety obidvom stranám. Napríklad Novartis, Bayer, Pfizer a Eli Lilly uviedli, že zisk z predaja v Rusku vyčlenia na humanitné účely.