Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) označila povinnosť nahlásiť rodné čísla do obchodného registra za dedičstvo, ktoré našla na ministerstve.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. februára (TASR) - Zápis rodného čísla spoločníkov do konca septembra budúceho roka môže spôsobiť kolaps obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, tak ako tomu bolo v prípade zápisu konečného užívateľa výhod. Na možný problém upozornila sudkyňa tohto súdu Dana Jelinková Dudzíková, ktorá zároveň kritizuje aj vyberanie poplatku za túto zmenu, ale napríklad aj nové povinnosti pri výmaze spoločnosti z obchodného registra. Ministerstvo spravodlivosti kritiku odmietlo.
"Spoplatnenie tejto byrokratickej povinnosti považujem za nesprávne, pretože splnenie tejto povinnosti nesúvisí s podnikateľskými potrebami a životom podnikateľa. Je to požiadavka štátu," uviedla Jelinková Dudzíková z platformy sudnamoc.sk.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) označila povinnosť nahlásiť rodné čísla do obchodného registra za dedičstvo, ktoré našla na ministerstve a uviedla, že poplatok za zmenu v registri v tomto prípade zruší. "Súčasne hľadám riešenie, ako to urobiť, aby to bolo aspoň sčasti automatizované, to znamená, aby sme čo najviac uľahčili podnikateľom si splniť túto povinnosť," tvrdí Kolíková.
Jelinková Dudzíková upozornila aj na chýbajúce ustanovenia zákona, ktoré by upravili možnosti cezhraničnej zmeny sídla právnických osôb. V praxi tak dochádza k tomu, že sa cezhranične premiestňujú právnické osoby – dlžníci na daniach, poistnom alebo dlžníci zamestnancom. Neexistuje právna úprava obchodného registra, ktorá by cezhraničné premiestnenia sídla takýchto dlžníkov regulovala. "Na uvedené sme Ministerstvo spravodlivosti SR upozorňovali, aj ja osobne," uviedla sudkyňa.
Rezort spravodlivosti však oponoval, že koncepcia cezhraničného premiestnenia sídla prišla na Slovensko z práva EÚ a z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. "Európska komisia v posledných desiatich rokoch pripravila niekoľko návrhov tzv. 14. smernice, ktorá sa na túto problematiku zameriavala, avšak doteraz EÚ nebola prijatá. V tomto roku budeme transponovať smernicu o tzv. cezhraničných premenách. Keďže pani sudkyňa sa týmto otázkam zrejme odborne venuje, nemôže jej byť tento stav neznámy," upozornil hovorca ministerstva Peter Bubla.
Zaťaženie obchodných súdov sa podľa Jelinkovej Dudzíkovej zvýšilo v októbri minulého roka, keď novela zákona skomplikovala zrušenie spoločnosti. Dovtedy totiž stačil oznam o začatí konania o zrušenie spoločnosti v obchodnom vestníku, zatiaľ čo od 1. októbra 2020 je potrebné poznamenať začatie konania o zrušenie spoločnosti v obchodnom registri, čo znamená osobitný druh konania. "V podstate je to konanie o konaní, ktorého dôsledkom bude len ďalšie zaťaženie obchodného registra a z toho vyplývajúce znechutenie podnikateľov z dôvodu ešte pomalšieho konania," uviedla Jelinková Dudzíková.
Ministerstvo spravodlivosti podľa Bublu na možnej automatizácii týchto procesov pracuje, no snahy o implementáciu odsunula pandémia a potreba prednostného riešenia iných problémov, ako napríklad dočasná ochrana či malý konkurz.
"Spoplatnenie tejto byrokratickej povinnosti považujem za nesprávne, pretože splnenie tejto povinnosti nesúvisí s podnikateľskými potrebami a životom podnikateľa. Je to požiadavka štátu," uviedla Jelinková Dudzíková z platformy sudnamoc.sk.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) označila povinnosť nahlásiť rodné čísla do obchodného registra za dedičstvo, ktoré našla na ministerstve a uviedla, že poplatok za zmenu v registri v tomto prípade zruší. "Súčasne hľadám riešenie, ako to urobiť, aby to bolo aspoň sčasti automatizované, to znamená, aby sme čo najviac uľahčili podnikateľom si splniť túto povinnosť," tvrdí Kolíková.
Jelinková Dudzíková upozornila aj na chýbajúce ustanovenia zákona, ktoré by upravili možnosti cezhraničnej zmeny sídla právnických osôb. V praxi tak dochádza k tomu, že sa cezhranične premiestňujú právnické osoby – dlžníci na daniach, poistnom alebo dlžníci zamestnancom. Neexistuje právna úprava obchodného registra, ktorá by cezhraničné premiestnenia sídla takýchto dlžníkov regulovala. "Na uvedené sme Ministerstvo spravodlivosti SR upozorňovali, aj ja osobne," uviedla sudkyňa.
Rezort spravodlivosti však oponoval, že koncepcia cezhraničného premiestnenia sídla prišla na Slovensko z práva EÚ a z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. "Európska komisia v posledných desiatich rokoch pripravila niekoľko návrhov tzv. 14. smernice, ktorá sa na túto problematiku zameriavala, avšak doteraz EÚ nebola prijatá. V tomto roku budeme transponovať smernicu o tzv. cezhraničných premenách. Keďže pani sudkyňa sa týmto otázkam zrejme odborne venuje, nemôže jej byť tento stav neznámy," upozornil hovorca ministerstva Peter Bubla.
Zaťaženie obchodných súdov sa podľa Jelinkovej Dudzíkovej zvýšilo v októbri minulého roka, keď novela zákona skomplikovala zrušenie spoločnosti. Dovtedy totiž stačil oznam o začatí konania o zrušenie spoločnosti v obchodnom vestníku, zatiaľ čo od 1. októbra 2020 je potrebné poznamenať začatie konania o zrušenie spoločnosti v obchodnom registri, čo znamená osobitný druh konania. "V podstate je to konanie o konaní, ktorého dôsledkom bude len ďalšie zaťaženie obchodného registra a z toho vyplývajúce znechutenie podnikateľov z dôvodu ešte pomalšieho konania," uviedla Jelinková Dudzíková.
Ministerstvo spravodlivosti podľa Bublu na možnej automatizácii týchto procesov pracuje, no snahy o implementáciu odsunula pandémia a potreba prednostného riešenia iných problémov, ako napríklad dočasná ochrana či malý konkurz.
