Frankfurt nad Mohanom 12. októbra (TASR) - Predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) mali na septembrovom zasadnutí rozdielne názory na to, či zvýšiť úrokové sadzby alebo pozastaviť cyklus sprísňovania menovej politiky. Nakoniec sa rozhodli pre zvýšenie úrokov, aby ukázali odhodlanie v boji proti inflácii, aj keď dôkazy neboli presvedčivé. Odhalila to vo štvrtok zápisnica zo zasadnutia ECB. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a Bloomberg.

ECB na zasadnutí 13. až 14. septembra zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu z vkladov na rekordnú úroveň 4 %. Naznačila pritom, že toto 10. zvýšenie úroku v priebehu 14 mesiacov bolo pravdepodobne posledné, keďže ekonomika eurozóny sa spomalila.

Zápisnica zo stretnutia ukázala, že zvýšenie úrokov prešlo pomerne tesne, podporila ho "pevná väčšina" z 26 členov Rady guvernérov. Niektoré indikátory pritom naznačujú, že depozitná sadzba na predchádzajúcej úrovni 3,75 % mohla tiež "urobiť svoju prácu".

Časť Rady guvernérov vyjadrila obavy, že prvá prestávka vo zvyšovaní úrokov po viac ako roku by mohla byť interpretovaná ako oslabenie odhodlania ECB, najmä v čase, keď celková a jadrová inflácia boli stále vyššie ako 5 %. A to by mohlo viesť k špekuláciám, že cyklus sprísňovania menovej politiky sa chýli ku koncu, čo by zase zvýšilo riziko oživenie inflácie. Iní členovia uprednostňovali zase ponechanie sadzieb na nezmenenej úrovni s tým, že ekonomika sa výrazne oslabila a očakáva sa, že inflácia sa do konca prognózovaného obdobia vráti na úroveň okolo 2 %.

Výnosy z dlhodobých dlhopisov od tohto stretnutia výrazne vzrástli, keďže investori sa pripravujú na éru veľkých rozpočtových deficitov a znížené alebo žiadne nákupy od centrálnych bánk, čo môže spôsobiť problémy veľkým dlžníkom, ako je Taliansko.

Náklady na pôžičky sa tento týždeň mierne znížili v dôsledku toho, že predstavitelia amerického Federálneho rezervného systému hovoria o potrebe ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb a pre nervozitu z toho, že konflikt medzi Izraelom a Hamasom sa rozšíri na Blízkom východe.