Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problémom podľa nadácie je aj to, že FS sa doteraz veľmi nezaoberala starými dlhmi za miliardu eur, ktoré presúvala na Slovenskú konsolidačnú.
Autor TASR
Bratislava 24. júna (TASR) – Nadácia Zastavme korupciu zanalyzovala činnosť Finančnej správy (FS). Problémy vidí v nedostatočnej práci s dátami zo strany "analytického mozgu" v Banskej Bystrici, ale aj pri málo akčnej inšpekcii. Informovali o tom riaditeľka nadácie Zuzana Petkova a autorka analýzy Xénia Makarová počas štvrtkovej tlačovej konferencie. Šéf FS Jiří Žežulka tvrdí, že tieto problémy vníma aj on sám a väčšinu z nich sa snaží FS aktívne riešiť.
Makarová podotkla, že napriek odhaleniu daňových únikov je Slovensko v kontexte daňovej medzery na chvoste krajín EÚ. Krajine tak uniká ročne len na dani z pridanej hodnoty (DPH) viac než miliarda eur.
Problém vidí napríklad v špekulantských firmách, ktoré sa presúvajú do vyťaženejších oblastí, napríklad v Bratislave pripadá na jedného daňového kontrolóra viac než 1100 firiem, kým v Banskej Bystrici o polovicu menej.
Ďalším problémom podľa nadácie je, že viac než polovica nevybraných daní z firemných daní súvisí s neznalosťou alebo zlým vysvetlením daňových pravidiel. "Preto odborníci odporúčajú FS viac aktívne komunikovať a vysvetľovať a byť proaktívny voči daňovníkom a doslova ústretový," poznamenala Makarová.
Problémom podľa nadácie je aj to, že FS sa doteraz veľmi nezaoberala starými dlhmi za miliardu eur, ktoré presúvala na Slovenskú konsolidačnú.
Nadácia upozornila aj na problémy v Kriminálnom úrade FS, kde identifikovali rodinkárstvo či koncentráciu moci. Makarová však dodala, že po výmene vedenia sa situácia mení.
Nedostatky vidí nadácia aj pri výberových konaniach. Makarová upozornila, že z deviatich podmienok na prijatie sa iba jedna týka odbornosti. Žežulka sa však obhájil tým, že ročne sa na FS koná viac než 450 výberových konaní. Pri tom množstve sa podľa neho nedá zaručiť, aby každé jedno z nich bolo férové a správne.
Problematické sú aj inšpekcie, kde až polovica kontrol smeruje do mŕtvych firiem. Súhlasil s tým aj Žežulka, tvrdí, že keby inšpekcia bola historicky plne funkčná, mnohé kauzy a ľudia v nich by nemohli dlhodobo fungovať tak, ako sa to deje.
"Chcem sa poďakovať za túto sondu do hlbín FS," vyjadril sa Žežulka s tým, že bude rád, ak podobný audit nadácia urobí aj o dva roky. Jedným z problémov, na ktorom sa zhodol aj s nadáciou, je vymáhanie dlhov, ktoré sa na Slovensku koná niekedy aj po piatich rokoch po daňovej kontrole, kedy už firmy majetkom nemusia disponovať. "A platí to okrídlené heslo, že kde nič nemajú, ani FS neberie," poznamenal. Doplnil, že FS pripravila sériu opatrení, ktoré zmenia systém vymáhania.
Na otázku o daňovej medzere povedal, že s číslami by bol opatrný, pretože sa nedá predpovedať, čo so situáciou urobí koronakríza. Podľa neho sa môže stať i to, že Slovensko poskočí na lepšie priečky aj bez toho, aby urobilo zásadné zmeny. "Bolo by rozumné a očakávateľné, ak by sa daňová medzera v oblasti DPH posunula na priemer EÚ," podotkol s tým, že miera by sa mala dostať na 10 až 11 %.
Makarová podotkla, že napriek odhaleniu daňových únikov je Slovensko v kontexte daňovej medzery na chvoste krajín EÚ. Krajine tak uniká ročne len na dani z pridanej hodnoty (DPH) viac než miliarda eur.
Problém vidí napríklad v špekulantských firmách, ktoré sa presúvajú do vyťaženejších oblastí, napríklad v Bratislave pripadá na jedného daňového kontrolóra viac než 1100 firiem, kým v Banskej Bystrici o polovicu menej.
Ďalším problémom podľa nadácie je, že viac než polovica nevybraných daní z firemných daní súvisí s neznalosťou alebo zlým vysvetlením daňových pravidiel. "Preto odborníci odporúčajú FS viac aktívne komunikovať a vysvetľovať a byť proaktívny voči daňovníkom a doslova ústretový," poznamenala Makarová.
Problémom podľa nadácie je aj to, že FS sa doteraz veľmi nezaoberala starými dlhmi za miliardu eur, ktoré presúvala na Slovenskú konsolidačnú.
Nadácia upozornila aj na problémy v Kriminálnom úrade FS, kde identifikovali rodinkárstvo či koncentráciu moci. Makarová však dodala, že po výmene vedenia sa situácia mení.
Nedostatky vidí nadácia aj pri výberových konaniach. Makarová upozornila, že z deviatich podmienok na prijatie sa iba jedna týka odbornosti. Žežulka sa však obhájil tým, že ročne sa na FS koná viac než 450 výberových konaní. Pri tom množstve sa podľa neho nedá zaručiť, aby každé jedno z nich bolo férové a správne.
Problematické sú aj inšpekcie, kde až polovica kontrol smeruje do mŕtvych firiem. Súhlasil s tým aj Žežulka, tvrdí, že keby inšpekcia bola historicky plne funkčná, mnohé kauzy a ľudia v nich by nemohli dlhodobo fungovať tak, ako sa to deje.
"Chcem sa poďakovať za túto sondu do hlbín FS," vyjadril sa Žežulka s tým, že bude rád, ak podobný audit nadácia urobí aj o dva roky. Jedným z problémov, na ktorom sa zhodol aj s nadáciou, je vymáhanie dlhov, ktoré sa na Slovensku koná niekedy aj po piatich rokoch po daňovej kontrole, kedy už firmy majetkom nemusia disponovať. "A platí to okrídlené heslo, že kde nič nemajú, ani FS neberie," poznamenal. Doplnil, že FS pripravila sériu opatrení, ktoré zmenia systém vymáhania.
Na otázku o daňovej medzere povedal, že s číslami by bol opatrný, pretože sa nedá predpovedať, čo so situáciou urobí koronakríza. Podľa neho sa môže stať i to, že Slovensko poskočí na lepšie priečky aj bez toho, aby urobilo zásadné zmeny. "Bolo by rozumné a očakávateľné, ak by sa daňová medzera v oblasti DPH posunula na priemer EÚ," podotkol s tým, že miera by sa mala dostať na 10 až 11 %.
