Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Právnik nadácie Zastavme korupciu Miroslav Cák si myslí, že mnohé štátne tendre zámerne obsahujú podmienky splniteľné len po dohode s Bonulom.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (TASR) – Slovenské štátne inštitúcie míňajú na externé strážne služby ročne desiatky miliónov eur. Výdavky na tieto služby sú oveľa vyššie ako v Českej republike s dvojnásobným počtom obyvateľov. Na väčšine štátnych zákaziek zarába súkromná bezpečnostná služba Bonul, uviedla na štvrtkovej tlačovej konferencii nadácia Zastavme korupciu.
Nadácia si na základe infozákona vyžiadala faktúry na strážne služby od štátnych organizácií a podnikov, ktoré uzavreli zmluvy s Bonulom od roku 2012. "Zistenia sú prekvapivé. V niektorých prípadoch stojí stráženie inštitúcií slovenských daňových poplatníkov desaťnásobne viac," povedala riaditeľka nadácie Zuzana Petková. Ministerstvo hospodárstva SR uhrádzalo v sledovanom období Bonulu ročne okolo 500.000 eur. České ministerstvo průmyslu a obchodu platí za bezpečnosť v prepočte okolo 59.000 eur, pričom v tejto čiastke sú započítaní aj vlastní zamestnanci ministerstva.
Nadácia sa podľa jej riaditeľky domnieva, že mnohé inštitúcie štátnymi zdrojmi na bezpečnosť plytvajú a nechávajú strážiť aj objekty, ktoré v Česku nie sú zabezpečené. V tejto súvislosti nadácia vo štvrtok podá podnet na Najvyšší kontrolný úrad.
Petková upozornila aj na ďalšie inštitúcie. Napríklad Sociálna poisťovňa platila Bonulu približne 1,2 milióna eur ročne. Podľa informácií z faktúr mal Bonul zamestnancov aj v tých najmenších pobočkách po celom Slovensku. Začiatkom roka štátna poisťovňa oznámila, že Bonul vypovedal zmluvu a ohlásila možné zvyšovanie nákladov, pretože si najala vlastných 170 strážnikov. "Otázne je, či je to potrebné. Česká správa sociálního pojištění má SBS iba na na centrále, pričom vlani na ňu minula iba 33.000 eur," uviedla nadácia.
Efektívnejšia je aj Česká pošta, ktorá za sledované obdobie vynaložila na stráženie 2,5 milióna eur ročne, pričom Slovenská pošta zaplatila za tieto služby ročne 5,5 milióna eur. V tejto sume je zahrnuté aj stráženie budov, elektronické zabezpečovacie systémy aj prevozy peňazí. Česká pošta má pritom vlastnú bezpečnostnú službu, takže náklady na strážne služby sú hradené v rámci spoločnosti.
Najvyššiu sumu poskytla spoločnosť Transpetrol, ktorá zaplatila Bonulu od roku 2012 za bezpečnostné služby 40 miliónov eur. V prípade Slovenskej pošty to bolo za rovnaké obdobie 39 miliónov eur.
Nadácia upozornila na výnimočné postavenie Bonulu na trhu SBS. "Tu kraľuje spoločnosť Bonul nitrianskeho podnikateľa Miroslava Bödöra," tvrdí Petková. Právnik nadácie Miroslav Cák si myslí, že mnohé štátne tendre zámerne obsahujú podmienky splniteľné len po dohode s Bonulom. "Štátne úrady nezmyselne vyžadujú od uchádzačov v súťaži certifikát C4, ktorý má na Slovensku len málo firiem. Bonul je jedna z nich," povedal Cák. Nadácia preto podala viaceré podnety na Úrad verejného obstarávania (ÚVO), ktorý kontroluje tendre. ÚVO už v prípade súťaže Správy štátnych hmotných rezerv za 11 miliónov eur tender zrušil.
Nadácia si na základe infozákona vyžiadala faktúry na strážne služby od štátnych organizácií a podnikov, ktoré uzavreli zmluvy s Bonulom od roku 2012. "Zistenia sú prekvapivé. V niektorých prípadoch stojí stráženie inštitúcií slovenských daňových poplatníkov desaťnásobne viac," povedala riaditeľka nadácie Zuzana Petková. Ministerstvo hospodárstva SR uhrádzalo v sledovanom období Bonulu ročne okolo 500.000 eur. České ministerstvo průmyslu a obchodu platí za bezpečnosť v prepočte okolo 59.000 eur, pričom v tejto čiastke sú započítaní aj vlastní zamestnanci ministerstva.
Nadácia sa podľa jej riaditeľky domnieva, že mnohé inštitúcie štátnymi zdrojmi na bezpečnosť plytvajú a nechávajú strážiť aj objekty, ktoré v Česku nie sú zabezpečené. V tejto súvislosti nadácia vo štvrtok podá podnet na Najvyšší kontrolný úrad.
Petková upozornila aj na ďalšie inštitúcie. Napríklad Sociálna poisťovňa platila Bonulu približne 1,2 milióna eur ročne. Podľa informácií z faktúr mal Bonul zamestnancov aj v tých najmenších pobočkách po celom Slovensku. Začiatkom roka štátna poisťovňa oznámila, že Bonul vypovedal zmluvu a ohlásila možné zvyšovanie nákladov, pretože si najala vlastných 170 strážnikov. "Otázne je, či je to potrebné. Česká správa sociálního pojištění má SBS iba na na centrále, pričom vlani na ňu minula iba 33.000 eur," uviedla nadácia.
Efektívnejšia je aj Česká pošta, ktorá za sledované obdobie vynaložila na stráženie 2,5 milióna eur ročne, pričom Slovenská pošta zaplatila za tieto služby ročne 5,5 milióna eur. V tejto sume je zahrnuté aj stráženie budov, elektronické zabezpečovacie systémy aj prevozy peňazí. Česká pošta má pritom vlastnú bezpečnostnú službu, takže náklady na strážne služby sú hradené v rámci spoločnosti.
Najvyššiu sumu poskytla spoločnosť Transpetrol, ktorá zaplatila Bonulu od roku 2012 za bezpečnostné služby 40 miliónov eur. V prípade Slovenskej pošty to bolo za rovnaké obdobie 39 miliónov eur.
Nadácia upozornila na výnimočné postavenie Bonulu na trhu SBS. "Tu kraľuje spoločnosť Bonul nitrianskeho podnikateľa Miroslava Bödöra," tvrdí Petková. Právnik nadácie Miroslav Cák si myslí, že mnohé štátne tendre zámerne obsahujú podmienky splniteľné len po dohode s Bonulom. "Štátne úrady nezmyselne vyžadujú od uchádzačov v súťaži certifikát C4, ktorý má na Slovensku len málo firiem. Bonul je jedna z nich," povedal Cák. Nadácia preto podala viaceré podnety na Úrad verejného obstarávania (ÚVO), ktorý kontroluje tendre. ÚVO už v prípade súťaže Správy štátnych hmotných rezerv za 11 miliónov eur tender zrušil.
