Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti 24-ročný človek by podľa dnešných pravidiel šiel do penzie pravdepodobne ako 68-ročný. Zhodnotenie úspor na akciách by predstavovalo 7,68 % ročne a na dlhopisoch 3,67 %.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) - Plánované zastropovanie veku, v ktorom budú ľudia odchádzať do dôchodku, sa prejaví aj na výške úspor, ktoré si dokážu našetriť v druhom pilieri. To bude mať následne vplyv aj na výšku ich dôchodkov. Upozorňuje na to Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) Poštovej banky.
Spoločnosť uviedla niekoľko príkladov ľudí, ktorým zastropovanie dôchodkového veku môže znížiť úspory, respektíve samotný dôchodok. V súčasnosti 24-ročný človek, ktorý po skončení vysokej školy vstupuje na trh práce, by podľa dnešných pravidiel šiel do penzie pravdepodobne ako 68-ročný. "V prípade, že by na začiatku pracovnej kariéry dostal plat 1000 eur, v dobe odchodu do dôchodku by mal v druhom pilieri našetrených 158.137,18 eura. To za predpokladu, že by sa mu plat zvyšoval ročne o necelé dve percentá, vybral by si akciový fond, pričom zhodnotenie úspor na akciách by predstavovalo 7,68 % ročne a na dlhopisoch 3,67 % ročne," uviedol generálny riaditeľ DSS Poštovej banky Martin Kaňa.
Ak by sa zaviedol strop odchodu do dôchodku na uvažovaných 64 rokov, úspory toho istého človeka v druhom pilieri by boli za rovnakých podmienok o vyše 24.000 eur nižšie. Ešte väčší vplyv na výšku úspor v druhom pilieri by malo zavedenie vekového stropu na odchod do dôchodku na človeka, ktorý sa zamestná hneď po skončení strednej školy a dostane priemernú mzdu napríklad pracovníka maloobchodu.
O niekoľko rokov skorší odchod do dôchodku tak môže mať zásadný vplyv na výšku úspor mladých ľudí v druhom pilieri. "Najjednoduchším spôsobom, ako tento rozdiel vyrovnať, sú dobrovoľné mesačné príspevky do druhého piliera," doplnil Kaňa.
Ďalšou možnosťou je dlhodobé investovanie peňazí v podielových fondoch. Keďže investičný horizont sa v prípade sporenia na dôchodok počíta v desaťročiach, dá sa pri investovaní podľa spoločnosti postupovať odvážnejšie. Krátkodobé presuny peňazí medzi fondmi, ich vyberanie v období, keď sa trhom nedarí, nie je podľa DSS Poštovej banky dobrou stratégiou.
"Nie je chybou nechať investície pracovať celú dobu v pasívnom indexovom fonde, keďže napriek recesiám a krízam sú akcie schopné produkovať dlhodobo zhruba 8-% výnos ročne a výkyvy sú priaznivé pre lacnejší nákup počas doby sporenia," odporúča Kaňa.
Spoločnosť uviedla niekoľko príkladov ľudí, ktorým zastropovanie dôchodkového veku môže znížiť úspory, respektíve samotný dôchodok. V súčasnosti 24-ročný človek, ktorý po skončení vysokej školy vstupuje na trh práce, by podľa dnešných pravidiel šiel do penzie pravdepodobne ako 68-ročný. "V prípade, že by na začiatku pracovnej kariéry dostal plat 1000 eur, v dobe odchodu do dôchodku by mal v druhom pilieri našetrených 158.137,18 eura. To za predpokladu, že by sa mu plat zvyšoval ročne o necelé dve percentá, vybral by si akciový fond, pričom zhodnotenie úspor na akciách by predstavovalo 7,68 % ročne a na dlhopisoch 3,67 % ročne," uviedol generálny riaditeľ DSS Poštovej banky Martin Kaňa.
Ak by sa zaviedol strop odchodu do dôchodku na uvažovaných 64 rokov, úspory toho istého človeka v druhom pilieri by boli za rovnakých podmienok o vyše 24.000 eur nižšie. Ešte väčší vplyv na výšku úspor v druhom pilieri by malo zavedenie vekového stropu na odchod do dôchodku na človeka, ktorý sa zamestná hneď po skončení strednej školy a dostane priemernú mzdu napríklad pracovníka maloobchodu.
O niekoľko rokov skorší odchod do dôchodku tak môže mať zásadný vplyv na výšku úspor mladých ľudí v druhom pilieri. "Najjednoduchším spôsobom, ako tento rozdiel vyrovnať, sú dobrovoľné mesačné príspevky do druhého piliera," doplnil Kaňa.
Ďalšou možnosťou je dlhodobé investovanie peňazí v podielových fondoch. Keďže investičný horizont sa v prípade sporenia na dôchodok počíta v desaťročiach, dá sa pri investovaní podľa spoločnosti postupovať odvážnejšie. Krátkodobé presuny peňazí medzi fondmi, ich vyberanie v období, keď sa trhom nedarí, nie je podľa DSS Poštovej banky dobrou stratégiou.
"Nie je chybou nechať investície pracovať celú dobu v pasívnom indexovom fonde, keďže napriek recesiám a krízam sú akcie schopné produkovať dlhodobo zhruba 8-% výnos ročne a výkyvy sú priaznivé pre lacnejší nákup počas doby sporenia," odporúča Kaňa.
