Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Situácia na gréckej politickej scéne sa skomplikovala práve v čase, keď sa vláda snaží dohodnúť s medzinárodnými veriteľmi na uvoľnení zvyšných financií zo záchranného balíka pre Grécko.
Autor TASR
Atény 1. júna (TASR) - Grécka vláda zápasiaca s nedostatkom financií sa dostala do nových problémov, tentokrát na domácej pôde. Tie vyvolalo vymenovanie zástupkyne Grécka pri Medzinárodnom menovom fonde (MMF). Vládou menovaná Elena Panaritisová v dôsledku nesúhlasu veľkej časti poslancov vládnej strany Syriza funkciu odmietla. Informovala o tom agentúra AP.
Panaritisová v minulosti pôsobila vo Svetovej banke a neskôr sa podieľala na rokovaniach o záchranných programoch pre Grécko, ktorých súčasťou bol úsporný program, teda znižovanie výdavkov štátu a zvyšovanie daní. Práve jej podpora programu úspor bola hlavným dôvodom, pre ktorý ju približne tretina poslancov za Syrizu odmieta. V liste adresovanom vláde 44 zo 149 poslancov strany Syriza označilo Panaritisovú za "vedúcu predstaviteľku politiky úspor".
V reakcii na tento fakt Panaritisová dnes oznámila, že "pre silnú opozíciu vo vládnucej strane nemôže funkciu prijať". Ako dodala, "nikdy o túto funkciu nežiadala a svoje menovanie pôvodne prijala s tým, že sa bude snažiť svojimi skúsenosťami vláde pomôcť. Vzhľadom na negatívne reakcie v strane Syriza však funkciu vykonávať nemôže".
Podľa agentúry Reuters kritika jej menovania je považovaná za nepriamy útok na ministra financií Janisa Varufakisa stojaceho na čele výboru, ktorý Panaritisovú menoval. To vyvolalo novú vlnu špekulácií o jeho ďalšom osude.
Situácia na gréckej politickej scéne sa skomplikovala práve v čase, keď sa vláda snaží dohodnúť s medzinárodnými veriteľmi na uvoľnení zvyšných financií zo záchranného balíka pre Grécko. Zvyšná suma má hodnotu 7,2 miliardy eur, no veritelia požadujú výmenou za ňu dôveryhodný reformný program. Doterajšie návrhy Atén ich nepresvedčili, pričom rokovania stroskotávajú najmä na neochote Grécka výrazne reformovať dôchodkový systém a pracovný trh. Gréci pritom verili, že k dohode dôjde do konca mája.
Atény nevyhnutne potrebujú nové financie, keďže bez nich nie sú schopné uhradiť júnové splátky dlhu voči MMF. Celkovo má Grécko tento mesiac splatiť fondu okolo 1,6 miliardy eur, pričom prvá splátka pripadá už na piatok 5. júna. Grécka vláda medzičasom naznačila, že s cieľom splatiť MMF júnové záväzky by sa mohla uchýliť k mimoriadnemu opatreniu, keď by štyri splátky (od 5. do 19. júna) zlúčila do jednej a celý dlh splatný v júni by vyplatila naraz.
Panaritisová v minulosti pôsobila vo Svetovej banke a neskôr sa podieľala na rokovaniach o záchranných programoch pre Grécko, ktorých súčasťou bol úsporný program, teda znižovanie výdavkov štátu a zvyšovanie daní. Práve jej podpora programu úspor bola hlavným dôvodom, pre ktorý ju približne tretina poslancov za Syrizu odmieta. V liste adresovanom vláde 44 zo 149 poslancov strany Syriza označilo Panaritisovú za "vedúcu predstaviteľku politiky úspor".
V reakcii na tento fakt Panaritisová dnes oznámila, že "pre silnú opozíciu vo vládnucej strane nemôže funkciu prijať". Ako dodala, "nikdy o túto funkciu nežiadala a svoje menovanie pôvodne prijala s tým, že sa bude snažiť svojimi skúsenosťami vláde pomôcť. Vzhľadom na negatívne reakcie v strane Syriza však funkciu vykonávať nemôže".
Podľa agentúry Reuters kritika jej menovania je považovaná za nepriamy útok na ministra financií Janisa Varufakisa stojaceho na čele výboru, ktorý Panaritisovú menoval. To vyvolalo novú vlnu špekulácií o jeho ďalšom osude.
Situácia na gréckej politickej scéne sa skomplikovala práve v čase, keď sa vláda snaží dohodnúť s medzinárodnými veriteľmi na uvoľnení zvyšných financií zo záchranného balíka pre Grécko. Zvyšná suma má hodnotu 7,2 miliardy eur, no veritelia požadujú výmenou za ňu dôveryhodný reformný program. Doterajšie návrhy Atén ich nepresvedčili, pričom rokovania stroskotávajú najmä na neochote Grécka výrazne reformovať dôchodkový systém a pracovný trh. Gréci pritom verili, že k dohode dôjde do konca mája.
Atény nevyhnutne potrebujú nové financie, keďže bez nich nie sú schopné uhradiť júnové splátky dlhu voči MMF. Celkovo má Grécko tento mesiac splatiť fondu okolo 1,6 miliardy eur, pričom prvá splátka pripadá už na piatok 5. júna. Grécka vláda medzičasom naznačila, že s cieľom splatiť MMF júnové záväzky by sa mohla uchýliť k mimoriadnemu opatreniu, keď by štyri splátky (od 5. do 19. júna) zlúčila do jednej a celý dlh splatný v júni by vyplatila naraz.
