Počet výmenných operácií pri chorvátskej mene sa v júli tohto roka znížil o 31 % oproti rovnakému obdobiu v roku 2019.
Autor TASR
Bratislava 12. augusta (TASR) – Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila záujem Slovákov o výmenu eur za cudzie meny predovšetkým v súvislosti s dovolenkovým obdobím. Podľa analýzy VÚB banky nastal najväčší zlom počas minulého roka, keď takéto operácie klesli na minimum.
Počet výmenných operácií pri chorvátskej mene sa v júli tohto roka znížil o 31 % oproti rovnakému obdobiu v roku 2019. Vlani v júli bol zaznamenaný pokles o 86 %. Medzi ďalšie obľúbené letoviská, ktoré ešte nemajú zavedené euro, patrí aj Bulharsko. Tam bol však rozdiel väčší a pri porovnaní rokov 2019 a 2021 sa prepad zastavil na 89 %.
Podobne sú na tom aj britské libry, americké, kanadské či austrálske doláre a japonské jeny. Pri týchto krajinách treba však zohľadniť aj pretrvávajúce cestovné obmedzenia. Miernejšie poklesol záujem o meny severských štátov, ako sú Dánsko, Švédsko, Nórsko, a takisto aj o meny susedných krajín, ako Česko, Maďarsko a Poľsko.
Kým cudzie meny pandémia aj dlhodobý trend ovplyvnili výrazne, platieb kartou v zahraničí sa to takmer netýka. Oproti slabšiemu minulému roku sa ich počet v júli zvýšil o 41,49 % a celkový objem až o 58,90 %, čo znamená návrat k obdobiu pred pandémiou. Fyzické platby kartami mimo Slovenska teda pokračujú v ďalšom raste a získavajú na obľúbenosti. Zároveň sú pre mnohých bezpečnejšou a jednoduchšou alternatívou k hotovosti.
Počet výmenných operácií pri chorvátskej mene sa v júli tohto roka znížil o 31 % oproti rovnakému obdobiu v roku 2019. Vlani v júli bol zaznamenaný pokles o 86 %. Medzi ďalšie obľúbené letoviská, ktoré ešte nemajú zavedené euro, patrí aj Bulharsko. Tam bol však rozdiel väčší a pri porovnaní rokov 2019 a 2021 sa prepad zastavil na 89 %.
Podobne sú na tom aj britské libry, americké, kanadské či austrálske doláre a japonské jeny. Pri týchto krajinách treba však zohľadniť aj pretrvávajúce cestovné obmedzenia. Miernejšie poklesol záujem o meny severských štátov, ako sú Dánsko, Švédsko, Nórsko, a takisto aj o meny susedných krajín, ako Česko, Maďarsko a Poľsko.
Kým cudzie meny pandémia aj dlhodobý trend ovplyvnili výrazne, platieb kartou v zahraničí sa to takmer netýka. Oproti slabšiemu minulému roku sa ich počet v júli zvýšil o 41,49 % a celkový objem až o 58,90 %, čo znamená návrat k obdobiu pred pandémiou. Fyzické platby kartami mimo Slovenska teda pokračujú v ďalšom raste a získavajú na obľúbenosti. Zároveň sú pre mnohých bezpečnejšou a jednoduchšou alternatívou k hotovosti.