Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Banky aj všetky nefinančné podniky a maloobchod boli na spoločnú európsku menu dobre pripravené.
Autor TASR
Bratislava 17. júna (TASR) – Zavedenie eura na Slovensku prebehlo veľmi hladko. Banky aj všetky nefinančné podniky a maloobchod boli na spoločnú európsku menu dobre pripravené. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Národnej banky Slovenska (NBS) Martina Vráblik Solčányiová, ktorá tak zhodnotila proces prechodu zo slovenskej koruny na euro.
"Krátko po polnoci 1. januára 2009 už prebiehali všetky bezhotovostné transakcie v eurách, o 0.30 h vydávalo 80 % bankomatov eurové bankovky, po týždni – 7. januára už boli dve tretiny hotovostných platieb výlučne v eurách," opísala vtedajšiu situáciu Vráblik Solčányiová. Podľa nej zároveň 93 % obyvateľov Slovenska v januári 2009 zhodnotilo, že boli dobre informovaní o praktických otázkach zavedenia eura, a 80 % obyvateľov nespájalo zavedenie eura so zvyšovaním cien.
V čase, keď sa prijímali kľúčové rozhodnutia o prijatí eura, podľa Vráblik Solčányiovej jednoznačne očakávané výhody prevažovali nad nevýhodami. Všetky krátkodobé prínosy i krátkodobé náklady sa podľa nej splnili viac-menej v súlade s očakávaniami.
Dlhodobé prínosy a náklady ešte nie je možné úplne vyhodnotiť, dodala. Zatiaľ sa však podľa Vráblik Solčányiovej javí, že rast zahraničného obchodu a investícií je pomalší, ako sa očakávalo, čo je spôsobené najmä globálnym spomalením zahraničného obchodu po svetovej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009. Taktiež uviedla, že riziká spojené s nemožnosťou stabilizovať ekonomiku vlastnou menovou politikou sa zatiaľ nenaplnili. "Spoločná menová politika Eurosystému je pre Slovensko vhodná a keby sme boli mali vlastnú menovú politiku, pravdepodobne by sme boli nastavovali úrokové sadzby na podobnej úrovni," skonštatovala.
Zároveň sa podľa nej po zavedení eura objavili dodatočné fiškálne náklady spojené s vytvorením trvalého eurovalu (EFSF – Európsky stabilizačný a finančný mechanizmus) a dočasného eurovalu (ESM – Európsky stabilizačný mechanizmus). "Napriek týmto dodatočným nákladom stále pokladáme výhody zo zavedenia eura za väčšie než náklady," uistila.
Euro zároveň ovplyvnilo väčšinu činností NBS – menovú politiku vykonáva v mene Eurosystému, hotovostné mince a bankovky, ktoré banka uvádza do obehu, sú eurá, nie koruny a dohľad nad bankovým sektorom je okrem iného aj v spolupráci s Jednotným mechanizmom dohľadu (SSM – Single Supervisory Mechanism). S tým súvisí aj nárast úloh dohľadu, ktoré vyplývajú z činností v európskom priestore. "Platobný systém je v eurách (aj keď všetky domáce medzibankové platby ďalej prebiehajú cez systém prevádzkovaný v NBS). Guvernér a ďalší pracovníci NBS sa pravidelne zúčastňujú na rokovaniach vo Frankfurte a tvorbe politík Eurosystému," dodala Vráblik Solčányiová.
"Krátko po polnoci 1. januára 2009 už prebiehali všetky bezhotovostné transakcie v eurách, o 0.30 h vydávalo 80 % bankomatov eurové bankovky, po týždni – 7. januára už boli dve tretiny hotovostných platieb výlučne v eurách," opísala vtedajšiu situáciu Vráblik Solčányiová. Podľa nej zároveň 93 % obyvateľov Slovenska v januári 2009 zhodnotilo, že boli dobre informovaní o praktických otázkach zavedenia eura, a 80 % obyvateľov nespájalo zavedenie eura so zvyšovaním cien.
V čase, keď sa prijímali kľúčové rozhodnutia o prijatí eura, podľa Vráblik Solčányiovej jednoznačne očakávané výhody prevažovali nad nevýhodami. Všetky krátkodobé prínosy i krátkodobé náklady sa podľa nej splnili viac-menej v súlade s očakávaniami.
Dlhodobé prínosy a náklady ešte nie je možné úplne vyhodnotiť, dodala. Zatiaľ sa však podľa Vráblik Solčányiovej javí, že rast zahraničného obchodu a investícií je pomalší, ako sa očakávalo, čo je spôsobené najmä globálnym spomalením zahraničného obchodu po svetovej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009. Taktiež uviedla, že riziká spojené s nemožnosťou stabilizovať ekonomiku vlastnou menovou politikou sa zatiaľ nenaplnili. "Spoločná menová politika Eurosystému je pre Slovensko vhodná a keby sme boli mali vlastnú menovú politiku, pravdepodobne by sme boli nastavovali úrokové sadzby na podobnej úrovni," skonštatovala.
Zároveň sa podľa nej po zavedení eura objavili dodatočné fiškálne náklady spojené s vytvorením trvalého eurovalu (EFSF – Európsky stabilizačný a finančný mechanizmus) a dočasného eurovalu (ESM – Európsky stabilizačný mechanizmus). "Napriek týmto dodatočným nákladom stále pokladáme výhody zo zavedenia eura za väčšie než náklady," uistila.
Euro zároveň ovplyvnilo väčšinu činností NBS – menovú politiku vykonáva v mene Eurosystému, hotovostné mince a bankovky, ktoré banka uvádza do obehu, sú eurá, nie koruny a dohľad nad bankovým sektorom je okrem iného aj v spolupráci s Jednotným mechanizmom dohľadu (SSM – Single Supervisory Mechanism). S tým súvisí aj nárast úloh dohľadu, ktoré vyplývajú z činností v európskom priestore. "Platobný systém je v eurách (aj keď všetky domáce medzibankové platby ďalej prebiehajú cez systém prevádzkovaný v NBS). Guvernér a ďalší pracovníci NBS sa pravidelne zúčastňujú na rokovaniach vo Frankfurte a tvorbe politík Eurosystému," dodala Vráblik Solčányiová.
