Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ten podľa nich nekorešponduje s výdavkami, ktoré ministerstvo zdravotníctva vylobovalo pre pacienta. Berú do úvahy, že do systému príde viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – Štát by mal dať na zdravotníctvo viac peňazí, pretože naďalej ostáva podfinancované. Zhodli sa na tom pacienti, lekári i sestry v reakcii na návrh rozpočtu pre rok 2017 schválený v stredu (5.10.) vládou. Ten podľa nich nekorešponduje s výdavkami, ktoré ministerstvo zdravotníctva vylobovalo pre pacienta. Berú do úvahy, že do systému príde viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb.
Lekári napríklad poukazujú, že postupné zvyšovanie platieb za aktívne obyvateľstvo nemôže vykryť nároky pacientov. "Pretože väčšina poberateľov zdravotnej starostlivosti sú občania, za ktorých platí štát," povedal Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL). Treba mať podľa neho na zreteli prepad financií už v tomto roku, "kedy zdravotné poisťovne už avizujú reštrikčné opatrenia".
"Výber daní rastie a štátu sa darí zvyšovať svoje príjmy. Preto nevidíme dôvod, aby sa výdavky na zdravotníctvo znižovali, a to dokonca o 120 miliónov eur," povedala Katarína Kafková, šéfka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP). Štát by sa podľa nej nemal stavať pacientom chrbtom.
Ministerstvo financií síce podľa sestier počíta s nárastom zdrojov pre zdravotníctvo z odvodov za ekonomicky aktívnych ľudí, tieto peniaze však označili za imaginárne. "Dnes nie je isté, aká bude v budúcom roku skutočná situácia občanov," napísala v stanovisku Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Vyzvala ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD), aby bojoval "za každé ďalšie euro".
Pacienti súhlasia s revíziou výdavkov, zároveň je však podľa nich potrebné zabezpečiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Štát plánuje ušetriť rôznymi opatreniami asi 174 miliónov eur. Za efektívnejšie vynakladanie financií sú i lekári.
"Ale reštrikčné opatrenia zavedenia limitov na lieky a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (laboratórne a zobrazovacie vyšetrenie) môžu v konečnom dôsledku priniesť skôr opak, a to nárast predpisovania a čerpania laboratórnych zobrazovacích metód," povedal Šóth. "Dnes je otázne, či budú opatrenia ministra zdravotníctva aj efektívne a koľko financií nám všetkým ušetria," myslí si Lazorová.
Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu. Celkovo by však v zdravotníctve malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku.
Ako vyplýva z rozpočtu na rok 2017, štát pošle do zdravotníctva 1,37 miliardy eur. Najviac z toho predstavujú prostriedky na poistné platené štátom, a to 1,28 miliardy eur. Štát by mal na budúci rok platiť poistné asi za 3,01 milióna ľudí. Ide o dôchodcov, nezamestnaných či matky na materskej. Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) porastú verejné zdroje v zdravotníctve o 178 miliónov eur. Priblížil, že rozpočet ráta aj so stomiliónovou rezervou. Očakáva, že v zdravotníctve sa vďaka rôznym opatreniam na budúci rok ušetrí asi 174 miliónov eur.
Spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v nadchádzajúcich rokoch 2017 až 2019 má priniesť zavedenie viacerých opatrení predovšetkým v oblastiach nákladovej efektívnosti a nadspotreby liekov, referencovania a zmeny úhradového systému zdravotníckych pomôcok a optimalizácie úhrad a objemov zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení.
Rozpočet počíta s tým, že na budúci rok poklesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 105 miliónov eur. Rast výdavkov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sa má spomaliť približne o 13 miliónov eur vďaka zavedeniu limitov a nižších jednotkových cien za CT a MR výkony. Náklady na ústavnú starostlivosť by mali porásť v roku 2017 rovnakým tempom ako v minulosti, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.
Šéf rezortu zdravotníctva Drucker schválený rozpočet rešpektuje, priznáva však, že každý minister by si želal viac. "Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia," skonštatoval. S tými počíta aj samotný návrh rozpočtu.
Lekári napríklad poukazujú, že postupné zvyšovanie platieb za aktívne obyvateľstvo nemôže vykryť nároky pacientov. "Pretože väčšina poberateľov zdravotnej starostlivosti sú občania, za ktorých platí štát," povedal Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL). Treba mať podľa neho na zreteli prepad financií už v tomto roku, "kedy zdravotné poisťovne už avizujú reštrikčné opatrenia".
"Výber daní rastie a štátu sa darí zvyšovať svoje príjmy. Preto nevidíme dôvod, aby sa výdavky na zdravotníctvo znižovali, a to dokonca o 120 miliónov eur," povedala Katarína Kafková, šéfka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP). Štát by sa podľa nej nemal stavať pacientom chrbtom.
Ministerstvo financií síce podľa sestier počíta s nárastom zdrojov pre zdravotníctvo z odvodov za ekonomicky aktívnych ľudí, tieto peniaze však označili za imaginárne. "Dnes nie je isté, aká bude v budúcom roku skutočná situácia občanov," napísala v stanovisku Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Vyzvala ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD), aby bojoval "za každé ďalšie euro".
Pacienti súhlasia s revíziou výdavkov, zároveň je však podľa nich potrebné zabezpečiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Štát plánuje ušetriť rôznymi opatreniami asi 174 miliónov eur. Za efektívnejšie vynakladanie financií sú i lekári.
"Ale reštrikčné opatrenia zavedenia limitov na lieky a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (laboratórne a zobrazovacie vyšetrenie) môžu v konečnom dôsledku priniesť skôr opak, a to nárast predpisovania a čerpania laboratórnych zobrazovacích metód," povedal Šóth. "Dnes je otázne, či budú opatrenia ministra zdravotníctva aj efektívne a koľko financií nám všetkým ušetria," myslí si Lazorová.
Štát dá na zdravotníctvo na budúci rok o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu. Celkovo by však v zdravotníctve malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku.
Ako vyplýva z rozpočtu na rok 2017, štát pošle do zdravotníctva 1,37 miliardy eur. Najviac z toho predstavujú prostriedky na poistné platené štátom, a to 1,28 miliardy eur. Štát by mal na budúci rok platiť poistné asi za 3,01 milióna ľudí. Ide o dôchodcov, nezamestnaných či matky na materskej. Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) porastú verejné zdroje v zdravotníctve o 178 miliónov eur. Priblížil, že rozpočet ráta aj so stomiliónovou rezervou. Očakáva, že v zdravotníctve sa vďaka rôznym opatreniam na budúci rok ušetrí asi 174 miliónov eur.
Spomalenie rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v nadchádzajúcich rokoch 2017 až 2019 má priniesť zavedenie viacerých opatrení predovšetkým v oblastiach nákladovej efektívnosti a nadspotreby liekov, referencovania a zmeny úhradového systému zdravotníckych pomôcok a optimalizácie úhrad a objemov zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení.
Rozpočet počíta s tým, že na budúci rok poklesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 105 miliónov eur. Rast výdavkov na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sa má spomaliť približne o 13 miliónov eur vďaka zavedeniu limitov a nižších jednotkových cien za CT a MR výkony. Náklady na ústavnú starostlivosť by mali porásť v roku 2017 rovnakým tempom ako v minulosti, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc.
Šéf rezortu zdravotníctva Drucker schválený rozpočet rešpektuje, priznáva však, že každý minister by si želal viac. "Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia," skonštatoval. S tými počíta aj samotný návrh rozpočtu.
