Nielenže je takmer nemožné, aby eurokomisia identifikovala prípady korupcie, ale často ani nevie, kto sú koneční príjemcovia a koľko peňazí z rozpočtu EÚ dostávajú.
Autor TASR
Brusel 25. februára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z politickej skupiny Zelení / EFA, ktorí sú zapojení do prác na ochrane rozpočtu EÚ, vo štvrtok zverejnili správu s názvom Kam smerujú peniaze EÚ? Zaoberá sa zneužívaním európskych poľnohospodárskych fondov v strednej a východnej Európe. V správe je spomenuté aj Slovensko.
Správa sa zameriava na systematické nedostatky pri čerpaní a riadení poľnohospodárskych fondov EÚ a jasne mapuje, ako eurofondy prispievajú k podvodom a korupcii a porušovaniu zásad právneho štátu v piatich krajinách EÚ: Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a Slovensku.
Poslanecká správa načrtáva aktuálne prípady, medzi ktoré patria aj podvody spojené s pohľadávkami a platbami z poľnohospodárskych dotácií EÚ na Slovensku, konflikty záujmov okolo spoločnosti Agrofert, ktorú založil český premiér Andrej Babiš, či štátne zásahy pod réžiou vládnej strany Fidesz v Maďarsku.
Správa EP vychádza v čase, keď inštitúcie EÚ rokujú o podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 - 2027.
Nemecká europoslankyňa Viola von Cramonová, členka Výboru EP pre kontrolu rozpočtu (BUDG), v tejto súvislosti upozornila, že boli zistené jasné dôkazy o tom, že poľnohospodárske fondy EÚ podnecujú podvody, korupciu a nárast počtu bohatých podnikateľov v tejto oblasti.
"Aj napriek mnohým vyšetrovaniam, škandálom a protestom sa však zdá, že Európska komisia zatvára oči pred nekontrolovateľným zneužívaním peňazí daňových poplatníkov a členské štáty robia len málo na riešenie systematických problémov," uviedla Von Cramonová. A skonštatovala, že spoločná poľnohospodárska politika nefunguje, lebo poskytuje nesprávne stimuly pre využívanie pôdy, ktoré poškodzujú životné prostredie a miestne komunity.
Podľa jej slov je neprípustné, že eurofondy spôsobujú veľké škody v toľkých krajinách a zdôraznila, že eurokomisia musí konať. "Potrebujeme transparentnosť. Vedieť o tom, ako a kde skončia peniaze EÚ, zverejnenie informácií o konečných vlastníkoch veľkých poľnohospodárskych firiem a ukončenie konfliktu záujmov," odkázala poslankyňa, podľa ktorej reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky musí fungovať predovšetkým v prospech ľudí a planéty.
K parlamentnej správe sa vyjadril aj český europoslanec Mikuláš Peksa, rovnako z výboru CONT, keď pripomenul, že v Českej republike agrodotácie viedli k obohateniu veľkej skupiny ľudí až po predsedu vlády. Upozornil, že národné platobné agentúry v krajinách strednej a východnej Európy nepoužívajú pri výbere príjemcov dotácií jasné a objektívne kritériá a ani nezverejňujú všetky informácie o tom, kam idú európske peniaze.
"Transparentnosť, zodpovednosť a správna kontrola sú nevyhnutné pre vybudovanie poľnohospodárskeho systému, ktorý funguje pre všetkých, namiesto toho, aby obohatil pár vyvolených. Údaje o príjemcoch dotácií sú, bohužiaľ, rozptýlené v stovkách registrov, ktoré väčšinou nie sú interoperabilné s nástrojmi eurokomisie na zisťovanie podvodov," upozornil Peksa. Dodal, že nielenže je takmer nemožné, aby eurokomisia identifikovala prípady korupcie, ale často ani nevie, kto sú koneční príjemcovia a koľko peňazí z rozpočtu EÚ dostávajú.
Správa sa zameriava na systematické nedostatky pri čerpaní a riadení poľnohospodárskych fondov EÚ a jasne mapuje, ako eurofondy prispievajú k podvodom a korupcii a porušovaniu zásad právneho štátu v piatich krajinách EÚ: Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a Slovensku.
Poslanecká správa načrtáva aktuálne prípady, medzi ktoré patria aj podvody spojené s pohľadávkami a platbami z poľnohospodárskych dotácií EÚ na Slovensku, konflikty záujmov okolo spoločnosti Agrofert, ktorú založil český premiér Andrej Babiš, či štátne zásahy pod réžiou vládnej strany Fidesz v Maďarsku.
Správa EP vychádza v čase, keď inštitúcie EÚ rokujú o podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 - 2027.
Nemecká europoslankyňa Viola von Cramonová, členka Výboru EP pre kontrolu rozpočtu (BUDG), v tejto súvislosti upozornila, že boli zistené jasné dôkazy o tom, že poľnohospodárske fondy EÚ podnecujú podvody, korupciu a nárast počtu bohatých podnikateľov v tejto oblasti.
"Aj napriek mnohým vyšetrovaniam, škandálom a protestom sa však zdá, že Európska komisia zatvára oči pred nekontrolovateľným zneužívaním peňazí daňových poplatníkov a členské štáty robia len málo na riešenie systematických problémov," uviedla Von Cramonová. A skonštatovala, že spoločná poľnohospodárska politika nefunguje, lebo poskytuje nesprávne stimuly pre využívanie pôdy, ktoré poškodzujú životné prostredie a miestne komunity.
Podľa jej slov je neprípustné, že eurofondy spôsobujú veľké škody v toľkých krajinách a zdôraznila, že eurokomisia musí konať. "Potrebujeme transparentnosť. Vedieť o tom, ako a kde skončia peniaze EÚ, zverejnenie informácií o konečných vlastníkoch veľkých poľnohospodárskych firiem a ukončenie konfliktu záujmov," odkázala poslankyňa, podľa ktorej reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky musí fungovať predovšetkým v prospech ľudí a planéty.
K parlamentnej správe sa vyjadril aj český europoslanec Mikuláš Peksa, rovnako z výboru CONT, keď pripomenul, že v Českej republike agrodotácie viedli k obohateniu veľkej skupiny ľudí až po predsedu vlády. Upozornil, že národné platobné agentúry v krajinách strednej a východnej Európy nepoužívajú pri výbere príjemcov dotácií jasné a objektívne kritériá a ani nezverejňujú všetky informácie o tom, kam idú európske peniaze.
"Transparentnosť, zodpovednosť a správna kontrola sú nevyhnutné pre vybudovanie poľnohospodárskeho systému, ktorý funguje pre všetkých, namiesto toho, aby obohatil pár vyvolených. Údaje o príjemcoch dotácií sú, bohužiaľ, rozptýlené v stovkách registrov, ktoré väčšinou nie sú interoperabilné s nástrojmi eurokomisie na zisťovanie podvodov," upozornil Peksa. Dodal, že nielenže je takmer nemožné, aby eurokomisia identifikovala prípady korupcie, ale často ani nevie, kto sú koneční príjemcovia a koľko peňazí z rozpočtu EÚ dostávajú.