Bratislava 15. decembra (TASR) – Komplexná obnova budov, návrat nákladnej dopravy na železnice, rozvoj osobnej železničnej dopravy, ale aj dekarbonizácia priemyslu či rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. To sú hlavné prostriedky, ktorými by chceli rezorty hospodárstva a dopravy podporiť z plánu obnovy naštartovanie zelenej ekonomiky a zároveň zníženie emisií skleníkových plynov. Zástupcovia ministerstiev to v utorok uviedli počas verenej diskusie k plánu obnovy organizovanej Ministerstvom financií (MF) SR.

Slovensko by malo z plánu obnovy a odolnosti EÚ do roku 2023 získať približne 5,8 miliardy eur. Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy MF Lívia Vašáková pripomenula, že z tejto sumy by podľa Európskej komisie malo byť vyhradených na takzvané zelené projekty 37 % a ďalších 20 % je prioritne určených na digitalizáciu. Na "zelenú obnovu" ekonomiky je tak určených 2,16 miliardy eur.

Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR sa chce zamerať práve na železničnú dopravu a obnovu budov. "Ak si uvedomíme, že dnes sa doprava na Slovensku, pokiaľ ide o znečistenie emisiami, podieľa 18 %, tak je naozaj nevyhnutné, aby sa začali uprednostňovať ekologickejšie spôsoby dopravy," uviedla štátna tajomníčka MDV Katarína Bruncková. Ministerstvo navrhlo z plánu obnovy reformovať napríklad prípravu investičných projektov v doprave, zmeny by sa mali dotknúť aj verejnej osobnej dopravy a intermodálnej, kombinovanej, nákladnej dopravy.

MDV chce investície zamerať napríklad na obnovu železničných mostov, kde je pre nevyhovujúci technický stav znížená rýchlosť dopravy, na miesta, kde je potrebná zvýšená kapacita prepravy, či na elektrifikáciu železníc. Podľa Brunckovej je tiež nevyhnutné, aby sa do plánu obnovy dostal nový plán dopravnej obslužnosti. V porovnaní s cestnou dopravou by MDV chcelo zvýšiť počet cestujúcich o 35 %. Pri obnove budov majú najväčší potenciál energetických úspor a následne znižovanie emisií verejné budovy a rodinné domy. Nemalo by však podľa štátnej tajomníčky ísť iba o výmenu vykurovacích zariadení, ale o kompletnú obnovu vrátane zateplenia obvodových múrov a striech.

Generálny riaditeľ sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva (MH) SR Ján Petrovič pripomenul, že dosiahnutie klimatických cieľov EÚ do roku 2030 a uhlíkovej neutrality do roku 2050 vyvolá potrebu veľkých investícií vo všetkých sektoroch hospodárstva. "V rámci energetiky a obnoviteľných zdrojov energie (OZE) očakávame do roku 2030 potrebu investícií medzi 3,5 a 4,5 miliardami eur," uviedol Petrovič. Tieto čísla však vychádzajú z Národného energetického a klimatického plánu Slovenska, ktorý plánoval zníženie emisií do roku 2030 oproti roku 1990 o 40 %. Európska komisia však už odsúhlasila ambicióznejšie zníženie emisií až o 55 %.

MH chce v energetike podporovať modernizáciu existujúcich obnoviteľných zdrojov energie (OZE) aj výstavbu nových zdrojov. Najväčší priestor na podporu OZE vidí rezort v rámci tepelnej energetiky. Nárast počtu nových zdrojov OZE si bude vyžadovať investície do podpory flexibility sústav, aby sa mohla zabezpečiť integrácia nových prvkov sústavy alebo nových účastníkov trhu. V oblasti dekarbonizácie priemyslu by chceli uprednostniť projekty, ktoré znížia emisie za najnižšie náklady. MH plánuje aj ďalšiu podporu rozvoja elektromobility, či už dotáciami na automobily s alternatívnym pohonom alebo na výstavbu infraštruktúry.