Prvoradým cieľom ŽSR je podľa hovorkyne udržanie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej prevádzky.
Autor TASR
Bratislava 23. mája (TASR) – Rok 2021 je v oblasti dotácie na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry pre Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) opäť veľmi nepriaznivý. Rozpočet verejnej správy stanovil pre ŽSR dotáciu na rok 2021 vo výške 244 miliónov eur. To je o 115 miliónov eur menej ako je požiadavka ŽSR, ktorá odzrkadľuje skutočnú potrebu v súvislosti so stavom prvkov železničnej infraštruktúry. Pre TASR to uviedla hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová.
Prvoradým cieľom ŽSR je podľa hovorkyne udržanie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej prevádzky, k čomu je potrebné dofinancovanie na bežnú údržbu, ale aj riešiť takzvanú odloženú údržbu z predchádzajúcich rokov. Druhým cieľom je realizovať významné investičné akcie modernizácie tratí v úsekoch Poprad - Lučivná, Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica, prestavbu uzla Žilina a dokončenie posledných rozostavaných úsekov medzi Bratislavou a Žilinou. K tomu železnice potrebujú pokryť výdavky na spolufinancovanie a neoprávnené náklady v objeme 53 miliónov eur.
"Maximálna pozornosť bude venovaná aj novým možnostiam financovania zlepšenia stavu železničnej infraštruktúry v rámci fondu obnovy. Okrem dispečerizácie vybraných tratí, elektrifikácie nových úsekov, chceme riešiť i prestavbu výpravných budov, ktoré sú vstupnými bránami na železnicu," priblížila pre TASR Feik Achbergerová. Medzi ďalšie úlohy podľa nej patrí personálna oblasť, kde je potrebné udržanie kvalifikovaných zamestnancov a vytváranie podmienok na prípravu nových perspektívnych zamestnancov.
Zároveň skonštatovala, že platnosť zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry medzi ŽSR a Ministerstvom dopravy a výstavby (MDV) SR, ktorá bola uzavretá v roku 2017, sa končí tento rok. Železnice preto pripravujú nový návrh znenia zmluvy, ktorý bude obsahovať aj zmenu spôsobu financovania a zároveň bude určená potreba zdrojov na ďalšie obdobie. Návrh zmluvy je v procese tvorby a uskutočňujú sa diskusie s rezortom dopravy. ŽSR preto nechcú bližšie špecifikovať plánované zmeny. "Každopádne je cieľom adresnejšie sledovanie použitia finančných prostriedkov a zabezpečenie financovania v dlhodobejšom horizonte," naznačila hovorkyňa ŽSR.
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) tiež aktuálne vedie rokovania s MDV, a to vo veci finančného vysporiadania doplatku zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za rok 2019. Hovorca ZSSK Tomáš Kováč podotkol, že doplatok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za rok 2020, ktorý nebol zálohovou úhradou poskytnutou v roku 2020 zo štátneho rozpočtu finančne vysporiadaný, je v zmysle zmluvy platnej v roku 2020 splatný do 31. decembra 2022. "Okrem toho ZSSK rokuje s MDV SR o financovaní dopravných služieb vo verejnom záujme zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme v druhom polroku 2021 a o financovaní investícií plánovaných ZSSK v roku 2021," uviedol Kováč pre TASR.
Priestor na dodatočné financovanie železničných spoločností by sa mal vytvoriť novelou zákona o štátnom rozpočte na tento rok. Tá počíta s dofinancovaním ŽSR a ZSSK a úhradou straty za roky 2019 a 2020 v celkovej sume 353 miliónov eur. V tejto súvislosti sa očakáva prijatie memoranda medzi rezortmi financií a dopravy a oboma spoločnosťami, ktorého cieľom bude stanoviť podmienky, za akých dôjde k realizácii ich dofinancovania. Novela zákona, ktorú už schválila vláda, je v parlamente, kde majú poslanci rozhodovať o tom, či ju prerokujú v tzv. zrýchlenom režime.
Prvoradým cieľom ŽSR je podľa hovorkyne udržanie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej prevádzky, k čomu je potrebné dofinancovanie na bežnú údržbu, ale aj riešiť takzvanú odloženú údržbu z predchádzajúcich rokov. Druhým cieľom je realizovať významné investičné akcie modernizácie tratí v úsekoch Poprad - Lučivná, Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica, prestavbu uzla Žilina a dokončenie posledných rozostavaných úsekov medzi Bratislavou a Žilinou. K tomu železnice potrebujú pokryť výdavky na spolufinancovanie a neoprávnené náklady v objeme 53 miliónov eur.
"Maximálna pozornosť bude venovaná aj novým možnostiam financovania zlepšenia stavu železničnej infraštruktúry v rámci fondu obnovy. Okrem dispečerizácie vybraných tratí, elektrifikácie nových úsekov, chceme riešiť i prestavbu výpravných budov, ktoré sú vstupnými bránami na železnicu," priblížila pre TASR Feik Achbergerová. Medzi ďalšie úlohy podľa nej patrí personálna oblasť, kde je potrebné udržanie kvalifikovaných zamestnancov a vytváranie podmienok na prípravu nových perspektívnych zamestnancov.
Zároveň skonštatovala, že platnosť zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry medzi ŽSR a Ministerstvom dopravy a výstavby (MDV) SR, ktorá bola uzavretá v roku 2017, sa končí tento rok. Železnice preto pripravujú nový návrh znenia zmluvy, ktorý bude obsahovať aj zmenu spôsobu financovania a zároveň bude určená potreba zdrojov na ďalšie obdobie. Návrh zmluvy je v procese tvorby a uskutočňujú sa diskusie s rezortom dopravy. ŽSR preto nechcú bližšie špecifikovať plánované zmeny. "Každopádne je cieľom adresnejšie sledovanie použitia finančných prostriedkov a zabezpečenie financovania v dlhodobejšom horizonte," naznačila hovorkyňa ŽSR.
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) tiež aktuálne vedie rokovania s MDV, a to vo veci finančného vysporiadania doplatku zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za rok 2019. Hovorca ZSSK Tomáš Kováč podotkol, že doplatok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za rok 2020, ktorý nebol zálohovou úhradou poskytnutou v roku 2020 zo štátneho rozpočtu finančne vysporiadaný, je v zmysle zmluvy platnej v roku 2020 splatný do 31. decembra 2022. "Okrem toho ZSSK rokuje s MDV SR o financovaní dopravných služieb vo verejnom záujme zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme v druhom polroku 2021 a o financovaní investícií plánovaných ZSSK v roku 2021," uviedol Kováč pre TASR.
Priestor na dodatočné financovanie železničných spoločností by sa mal vytvoriť novelou zákona o štátnom rozpočte na tento rok. Tá počíta s dofinancovaním ŽSR a ZSSK a úhradou straty za roky 2019 a 2020 v celkovej sume 353 miliónov eur. V tejto súvislosti sa očakáva prijatie memoranda medzi rezortmi financií a dopravy a oboma spoločnosťami, ktorého cieľom bude stanoviť podmienky, za akých dôjde k realizácii ich dofinancovania. Novela zákona, ktorú už schválila vláda, je v parlamente, kde majú poslanci rozhodovať o tom, či ju prerokujú v tzv. zrýchlenom režime.