Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rovnosti medzi pohlaviami Slovensko skončilo na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sa prepadlo až o sedem pozícií.
Autor TASR
Bratislava 6. marca (TASR) - Ženy na Slovensku majú v prípade uplatnenia sa na trhu práce, platov, starostlivosti o rodinu či zakladaní si vlastného biznisu horšie postavenie ako ostatné Európanky. V Únii majú ženy v priemere o 16 % nižšie platy ako muži, a to naprieč všetkými sektormi. Na Slovensku ženy zarábajú v priemere o 21 % menej ako muži. Vyplýva to z najnovšej analýzy Slovenskej sporiteľne.
Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu, vo vzdelaní, v príjmoch, v zdravotnom stave, v zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou. Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodu zo 100. Ako v jedinej krajine Európskej únie (EÚ) sa na Slovensku nerovnosť medzi mužmi a ženami prehĺbila. V rovnosti medzi pohlaviami Slovensko skončilo na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sa prepadlo až o sedem pozícií. Priemer za všetkých 28 krajín EÚ je na úrovni 66,2 bodu.
Na rozdiel medzi platovým ohodnotením žien a mužov vplýva viacero faktorov. "Najvýznamnejším dôvodom je to, že ženy pracujú za život z dôvodu materských povinností v priemere o tretinu menej ako muži. Práve dlhšie pauzy v práci spôsobujú pomalší kariérny rast. Európska komisia však uvádza, že ženy sa často bojujú s tým, že sa v technických smeroch či v IT sektore, čo je prevažne mužská doména, ťažie presadzujú," vysvetlila analytička sporiteľne Lenka Buchláková.
V európskych krajinách majú ženy v priemere vyššie vzdelanie ako muži. "V Únii je zamestnaných žien s dieťaťom či viacerými deťmi do 6 rokov o 9 % menej ako žien bez dieťaťa. Tento rozdiel je výraznejší práve na Slovensku, kde je zamestnaných o 30 % viac bezdetných žien ako tých s dieťaťom," doplnila Buchláková. V roku 2016 nepracovalo v Únii až 19 % žien, pretože sa starali o deti či zdravotne postihnutého príbuzného. Krajiny, ako Veľká Británia, Holandsko či Dánsko majú flexibilnejšie pravidlá na pracovnom trhu a väčšie možnosti nastaviť si flexibilný pracovný čas, preto majú viac zamestnaných žien.
Na Slovensku ani nie polovica ľudí, vrátane žien, je ochotná o svojom plate so zamestnávateľom vyjednávať. Na rozdiel od severských krajín, napríklad vo Švédsku, až takmer 80 % zamestnancov vyjednáva o plate, medzi nimi aj ženy. Ženy v Únii pritom robia v priemere týždenne o šesť hodín viac ako muži.
Z nižších kvalifikovaných pozícii sa ženy v Únii najčastejšie uplatňujú ako predavačky v obchodoch či upratovačky. Z vyšších kvalifikovaných pozícii sa výrazne presadzujú ako právničky, učiteľky v materských či základných školách, sekretárky či lekárky. Najmenej žien je stále v odbore informačných a komunikačných technológií, pričom, ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí, vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v Únii. Do roku 2050 by sa tak mohlo vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt EÚ by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur.
Len málo žien je vo vedúcich pozíciách firiem, pôsobiacich v Únii. Len jedna z 10 spoločností má vo vedení ženu. Napriek tomu, ženy sa postupne dostávajú na riadiace pozície, v roku 2017 bolo iba 7,1 % žien z celkového počtu členov manažmentu firiem a len 5,5 % zo všetkých šéfov podnikov boli práve ženy. Na Slovensku ich počet postupne od roku 2010 klesal, a to približne o 6,5 %. Stalo sa tak iba na Slovensku a v Rumunsku. Najviac, a to až o tretinu, ich za sedem rokov pribudlo vo Francúzsku. Práve Francúzi podľa Európskej komisie najviac búrajú vo firmách rodové stereotypy a dávajú najväčšie príležitosti ženám v manažmentoch a vedení firiem.
"Podľa The European Business Test Panel až 83 % podnikov potvrdilo, že diverzita ma pozitívny dosah na ich biznis. Rôznorodí zamestnanci, a to sa nebavíme len o pohlaví, ale aj o vierovyznaní, rase a podobne, sa dokážu omnoho jednoduchšie prispôsobiť rastúcej rôznorodosti súčasného trhu a zákazníkov a ich požiadavkám na kvalitu a funkcionalitu tovarov a služieb," doplnila Buchláková s tým, že politika diverzity napríklad znižuje náklady spojené s nedostatkom pracovných síl, otvára nové trhy a zlepšuje výkon firiem na už existujúcich trhoch.
Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu, vo vzdelaní, v príjmoch, v zdravotnom stave, v zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou. Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodu zo 100. Ako v jedinej krajine Európskej únie (EÚ) sa na Slovensku nerovnosť medzi mužmi a ženami prehĺbila. V rovnosti medzi pohlaviami Slovensko skončilo na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sa prepadlo až o sedem pozícií. Priemer za všetkých 28 krajín EÚ je na úrovni 66,2 bodu.
Na rozdiel medzi platovým ohodnotením žien a mužov vplýva viacero faktorov. "Najvýznamnejším dôvodom je to, že ženy pracujú za život z dôvodu materských povinností v priemere o tretinu menej ako muži. Práve dlhšie pauzy v práci spôsobujú pomalší kariérny rast. Európska komisia však uvádza, že ženy sa často bojujú s tým, že sa v technických smeroch či v IT sektore, čo je prevažne mužská doména, ťažie presadzujú," vysvetlila analytička sporiteľne Lenka Buchláková.
V európskych krajinách majú ženy v priemere vyššie vzdelanie ako muži. "V Únii je zamestnaných žien s dieťaťom či viacerými deťmi do 6 rokov o 9 % menej ako žien bez dieťaťa. Tento rozdiel je výraznejší práve na Slovensku, kde je zamestnaných o 30 % viac bezdetných žien ako tých s dieťaťom," doplnila Buchláková. V roku 2016 nepracovalo v Únii až 19 % žien, pretože sa starali o deti či zdravotne postihnutého príbuzného. Krajiny, ako Veľká Británia, Holandsko či Dánsko majú flexibilnejšie pravidlá na pracovnom trhu a väčšie možnosti nastaviť si flexibilný pracovný čas, preto majú viac zamestnaných žien.
Na Slovensku ani nie polovica ľudí, vrátane žien, je ochotná o svojom plate so zamestnávateľom vyjednávať. Na rozdiel od severských krajín, napríklad vo Švédsku, až takmer 80 % zamestnancov vyjednáva o plate, medzi nimi aj ženy. Ženy v Únii pritom robia v priemere týždenne o šesť hodín viac ako muži.
Z nižších kvalifikovaných pozícii sa ženy v Únii najčastejšie uplatňujú ako predavačky v obchodoch či upratovačky. Z vyšších kvalifikovaných pozícii sa výrazne presadzujú ako právničky, učiteľky v materských či základných školách, sekretárky či lekárky. Najmenej žien je stále v odbore informačných a komunikačných technológií, pričom, ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí, vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v Únii. Do roku 2050 by sa tak mohlo vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt EÚ by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur.
Len málo žien je vo vedúcich pozíciách firiem, pôsobiacich v Únii. Len jedna z 10 spoločností má vo vedení ženu. Napriek tomu, ženy sa postupne dostávajú na riadiace pozície, v roku 2017 bolo iba 7,1 % žien z celkového počtu členov manažmentu firiem a len 5,5 % zo všetkých šéfov podnikov boli práve ženy. Na Slovensku ich počet postupne od roku 2010 klesal, a to približne o 6,5 %. Stalo sa tak iba na Slovensku a v Rumunsku. Najviac, a to až o tretinu, ich za sedem rokov pribudlo vo Francúzsku. Práve Francúzi podľa Európskej komisie najviac búrajú vo firmách rodové stereotypy a dávajú najväčšie príležitosti ženám v manažmentoch a vedení firiem.
"Podľa The European Business Test Panel až 83 % podnikov potvrdilo, že diverzita ma pozitívny dosah na ich biznis. Rôznorodí zamestnanci, a to sa nebavíme len o pohlaví, ale aj o vierovyznaní, rase a podobne, sa dokážu omnoho jednoduchšie prispôsobiť rastúcej rôznorodosti súčasného trhu a zákazníkov a ich požiadavkám na kvalitu a funkcionalitu tovarov a služieb," doplnila Buchláková s tým, že politika diverzity napríklad znižuje náklady spojené s nedostatkom pracovných síl, otvára nové trhy a zlepšuje výkon firiem na už existujúcich trhoch.
