Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa analytičky banky Lenky Buchlákovej jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom.
Autor TASR
Bratislava 18. júna (TASR) - Hoci muži sporia mesačne o 5 % viac ako ženy, práve nežnejšie pohlavie má nasporenú celkovo vyššiu čiastku, a to až o 6 %. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne majú ženy v rámci sporenia na rezervu našetrenú sumu približne na úrovni 2000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 190 eur. Analýza sa robila v máji tohto roka na vzorke viac ako 100.OOO klientov.
Podľa analytičky banky Lenky Buchlákovej jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy.
Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 235 eur mesačne. Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastné bývanie. Národná banka Slovenska opäť od júla sprísňuje poskytovanie hypoték. Práve pre túto vekovú kategóriu môže byť bez našetrených finančných prostriedkov problémom získať úver na bývanie.
Dôchodcovia si vedia mesačne ušetriť na rezervu 110 eur, študenti stredných škôl až 180 eur. Vysokoškoláci mesačne odložia 250 eur, zamestnaní približne 210 eur. Najviac si šetria ľudia v Bratislave (320 eur), Žiline a Trnave (obe 200 eur). Najmenej v Banskej Bystrici (160 eur) či Trenčíne (170 eur).
"Každoročne je dobré prehodnotiť sporenie a navýšiť ho minimálne o výšku inflácie. V prípade sporenia na rezervu o prípadný nárast mesačných výdavkov domácnosti, napríklad vyššie ceny energií či splátka leasingu za nové auto. Peniaze odložené na rezervu by mali byť vysoko likvidné – t.j ľahko dostupné, maximálne do niekoľkých dní, ideálne na požiadanie," zdôrazňuje Peter Janovíček z oddelenia riadenia depozitných produktov, fondov a cenných papierov banky.
V prípade nízko príjmovej domácnosti je vytvorenie rezervy výrazne ťažie. Je však o to dôležitejšie, pretože nečakané situácie majú zvyčajne zásadnejší vplyv na bežný život. Tu platí, že akákoľvek rezerva je lepšia ako žiadna, preto je dobré sporiť aspoň minimálne možnú sumu, napríklad 20 až 30 eur mesačne.
"K finančnej rezerve treba vždy pristupovať komplexne. Je preto vhodné aspoň časť prípadných nepriaznivých situácií pokryť poistením. Správne zadefinovaná finančná rezerva zároveň otvára klientovi možnosti pre lepšie zhodnotenie ďalších úspor, pretože klient vie, že dodatočné prostriedky mimo rezervy môže uložiť či investovať na dlhšie obdobie," radí analytička.
Podľa analytičky banky Lenky Buchlákovej jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy.
Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 235 eur mesačne. Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastné bývanie. Národná banka Slovenska opäť od júla sprísňuje poskytovanie hypoték. Práve pre túto vekovú kategóriu môže byť bez našetrených finančných prostriedkov problémom získať úver na bývanie.
Dôchodcovia si vedia mesačne ušetriť na rezervu 110 eur, študenti stredných škôl až 180 eur. Vysokoškoláci mesačne odložia 250 eur, zamestnaní približne 210 eur. Najviac si šetria ľudia v Bratislave (320 eur), Žiline a Trnave (obe 200 eur). Najmenej v Banskej Bystrici (160 eur) či Trenčíne (170 eur).
"Každoročne je dobré prehodnotiť sporenie a navýšiť ho minimálne o výšku inflácie. V prípade sporenia na rezervu o prípadný nárast mesačných výdavkov domácnosti, napríklad vyššie ceny energií či splátka leasingu za nové auto. Peniaze odložené na rezervu by mali byť vysoko likvidné – t.j ľahko dostupné, maximálne do niekoľkých dní, ideálne na požiadanie," zdôrazňuje Peter Janovíček z oddelenia riadenia depozitných produktov, fondov a cenných papierov banky.
V prípade nízko príjmovej domácnosti je vytvorenie rezervy výrazne ťažie. Je však o to dôležitejšie, pretože nečakané situácie majú zvyčajne zásadnejší vplyv na bežný život. Tu platí, že akákoľvek rezerva je lepšia ako žiadna, preto je dobré sporiť aspoň minimálne možnú sumu, napríklad 20 až 30 eur mesačne.
"K finančnej rezerve treba vždy pristupovať komplexne. Je preto vhodné aspoň časť prípadných nepriaznivých situácií pokryť poistením. Správne zadefinovaná finančná rezerva zároveň otvára klientovi možnosti pre lepšie zhodnotenie ďalších úspor, pretože klient vie, že dodatočné prostriedky mimo rezervy môže uložiť či investovať na dlhšie obdobie," radí analytička.
