Londýn 25. júla (TASR) - Zhoršenie dlhovej krízy eurozóny by malo najväčší negatívny vplyv na Britániu zo všetkých ekonomík, ktoré nemajú euro. Hneď za ňou nasledujú tri krajiny spomedzi štátov V4.


Dôvodom sú obchodné a bankové väzby na menovú úniu, vyplýva zo štúdie britského inštitútu Maplecroft.

Štúdia sa venuje dopadom ďalšieho potenciálneho prehĺbenia dlhovej krízy eurozóny na 169 ekonomík. Kritériami bola ich hospodárska previazanosť s európskou menovou úniou a ich vnútorná odolnosť voči spomaleniu ekonomiky.

"Medzi negatívne vplyvy na tieto ekonomiky patria zníženie priemyselnej produkcie, obmedzenie konkurencieschopnosti a možnosť nárastu verejných dlhov až na neudržateľné úrovne z dôvodu zvyšujúceho sa úročenia," varoval Maplecroft.

Možnosť Británie reagovať na ďalšie ekonomické krízy výrazne obmedzujú predovšetkým fiškálne problémy v spojení s úzkymi obchodnými väzbami na európsku menovú úniu, uvádza sa v štúdii. Kolaps veľkých ekonomík eurozóny by spôsobil prepad britského obchodu o 7 % a straty britských bánk angažovaných v eurozóne by dosiahli 7 % britského hrubého domáceho produktu (HDP).

Medzi 17 ekonomikami, ktoré sú v prípade prehĺbenia krízy vystavené "najvyššiemu riziku", patria okrem krajín V4 - Poľska, Maďarska a Česka - škandinávske rovnako ako africké krajiny, vyvážajúce komodity alebo inak silne závislé od stykov s eurozónou - napríklad Pobrežie Slonoviny a Mozambik. Vysoké riziká ohrozujú aj veľké rozvíjajúce sa ekonomiky Brazíliu, Rusko, Indiu a o niečo menej Čínu.

Na druhom mieste za Britániou z pohľadu ohrozenia krízou eurozóny je Poľsko, nasledované Maďarskom a Českom. Švédsko je ôsme a Dánsko deviate.