Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa jeho slov členské krajiny EÚ túto situáciu vnímajú ako niečo, s čím sa treba vyrovnať, hoci stále prevláda nádej, že za deväť dní môže dôjsť k zmene v prospech Európanov.
Autor TASR
Brusel 22. mája (TASR) - Ministri z členských krajín EÚ sa na utorňajšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničný obchod v Bruseli venovali štartu obchodných rokovaní s Austráliou a Novým Zélandom, zhodnotili pokrok pri rokovaní o dohodách o voľnom obchode s Japonskom a Singapurom, ale dôraz kládli na debatu, ktorú momentálne vedie Európska komisia so Spojenými štátmi.
Minister hospodárstva SR Peter Žiga (Smer-SD) po ukončení bruselských rokovaní pripomenul, že americký prezident Donald Trump presadil od 23. marca zavedenie dodatočných ciel na oceľ a hliník. EÚ, spolu s niektorými ďalšími krajinami, síce 1. mája získala dočasnú výnimku z týchto ciel, ktorá však platí iba jeden mesiac.
"Prvého júna táto lehota vyprší a Únia sa snaží presvedčiť Američanov, aby táto výnimka bola trvalá," spresnil Žiga. Zdôraznil, že eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová dostala mandát od členských štátov EÚ, aby vyjednávala s USA o novej dohode. "Tá situácia nie je jednoduchá, lebo v takomto stave vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi už dlho neboli," priznal minister.
Podľa jeho slov členské krajiny EÚ túto situáciu vnímajú ako niečo, s čím sa treba vyrovnať, hoci stále prevláda nádej, že za deväť dní môže dôjsť k zmene v prospech Európanov. Ak nie, nové clá sa stanú realitou.
"Protiopatrenia EÚ sú reakciou na tie americké a uvidíme, čo by to prinieslo. V tejto situácii je potrebná jednotná Európa a potrebný je dialóg, nie súboj. Treba sa pragmaticky dohodnúť. Obchod je globálny. Mali by aj Spojené štáty fungovať tak ako EÚ, na základoch voľného trhu, a nie na protekcionistických opatreniach," zhodnotil situáciu Žiga, podľa ktorého americký prístup porušuje pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). "Čo nie je krok dopredu," upozornil.
Podľa jeho slov Slovensko opätovným zavedením ciel na oceľ a hliník až tak veľmi neutrpí, ale ak táto situácia poznačí iné členské krajiny Únie a európsky trh sa preplní európskymi výrobkami, vtedy už budú ovplyvnení aj naši výrobcovia. Okrem toho sú možné protiopatrenia aj v iných sektoroch ako oceľ a hliník, a potom by už boli dopady pre Slovensko citeľnejšie.
Žiga upozornil, že ministri sa iba okrajovo venovali vzťahom s Iránom, kde Spojené štáty po odstúpení od medzinárodnej jadrovej dohody hrozia prísnymi sankciami aj európskym firmám, ktoré by chceli obchodovať s Iránom.
"Tá diskusia sa ešte len začne. V prípade, že by USA zaviedli sankcie na európske firmy, ktoré obchodujú s Iránom, pre Slovensko to nebude nič hrozné, lebo len niekoľko spoločností obchoduje s touto krajinou," uviedol Žiga.
Pripomenul, že Slovensko má už niekoľko úspešných misií do Iránu, aj tých podnikateľských, ale pretrváva problém s bankovými prevodmi a očakávalo sa, že dohoda z roku 2015, ktorá uvoľnila režim sankcií, v najbližších rokoch začne uvoľňovať aj vzájomné obchodné vzťahy.
V prípade zavedenia bezprecedentných amerických sankcií aj na európske firmy si podľa jeho slov spoločnosti z EÚ rozmyslia, či chcú obchodovať s USA alebo s Iránom. Upozornil však, že takéto obmedzenia neprinesú nič dobré a povedú k ďalšiemu ochladeniu európsko-amerických vzťahov.
Minister hospodárstva SR Peter Žiga (Smer-SD) po ukončení bruselských rokovaní pripomenul, že americký prezident Donald Trump presadil od 23. marca zavedenie dodatočných ciel na oceľ a hliník. EÚ, spolu s niektorými ďalšími krajinami, síce 1. mája získala dočasnú výnimku z týchto ciel, ktorá však platí iba jeden mesiac.
"Prvého júna táto lehota vyprší a Únia sa snaží presvedčiť Američanov, aby táto výnimka bola trvalá," spresnil Žiga. Zdôraznil, že eurokomisárka pre obchod Cecilia Malmströmová dostala mandát od členských štátov EÚ, aby vyjednávala s USA o novej dohode. "Tá situácia nie je jednoduchá, lebo v takomto stave vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi už dlho neboli," priznal minister.
Podľa jeho slov členské krajiny EÚ túto situáciu vnímajú ako niečo, s čím sa treba vyrovnať, hoci stále prevláda nádej, že za deväť dní môže dôjsť k zmene v prospech Európanov. Ak nie, nové clá sa stanú realitou.
"Protiopatrenia EÚ sú reakciou na tie americké a uvidíme, čo by to prinieslo. V tejto situácii je potrebná jednotná Európa a potrebný je dialóg, nie súboj. Treba sa pragmaticky dohodnúť. Obchod je globálny. Mali by aj Spojené štáty fungovať tak ako EÚ, na základoch voľného trhu, a nie na protekcionistických opatreniach," zhodnotil situáciu Žiga, podľa ktorého americký prístup porušuje pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO). "Čo nie je krok dopredu," upozornil.
Podľa jeho slov Slovensko opätovným zavedením ciel na oceľ a hliník až tak veľmi neutrpí, ale ak táto situácia poznačí iné členské krajiny Únie a európsky trh sa preplní európskymi výrobkami, vtedy už budú ovplyvnení aj naši výrobcovia. Okrem toho sú možné protiopatrenia aj v iných sektoroch ako oceľ a hliník, a potom by už boli dopady pre Slovensko citeľnejšie.
Žiga upozornil, že ministri sa iba okrajovo venovali vzťahom s Iránom, kde Spojené štáty po odstúpení od medzinárodnej jadrovej dohody hrozia prísnymi sankciami aj európskym firmám, ktoré by chceli obchodovať s Iránom.
"Tá diskusia sa ešte len začne. V prípade, že by USA zaviedli sankcie na európske firmy, ktoré obchodujú s Iránom, pre Slovensko to nebude nič hrozné, lebo len niekoľko spoločností obchoduje s touto krajinou," uviedol Žiga.
Pripomenul, že Slovensko má už niekoľko úspešných misií do Iránu, aj tých podnikateľských, ale pretrváva problém s bankovými prevodmi a očakávalo sa, že dohoda z roku 2015, ktorá uvoľnila režim sankcií, v najbližších rokoch začne uvoľňovať aj vzájomné obchodné vzťahy.
V prípade zavedenia bezprecedentných amerických sankcií aj na európske firmy si podľa jeho slov spoločnosti z EÚ rozmyslia, či chcú obchodovať s USA alebo s Iránom. Upozornil však, že takéto obmedzenia neprinesú nič dobré a povedú k ďalšiemu ochladeniu európsko-amerických vzťahov.
