Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvou témou dnešného energetického rokovania boli ceny energií a ich dosah na konkurencieschopnosť EÚ.
Autor TASR
Bratislava 13. júla (TASR) – Každý štát má právo na vlastnú cestu plnenia klimaticko-energetických cieľov. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii po neformálnom zasadnutí ministrov EÚ pre energetiku a zmenu klímy šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD) za účasti podpredsedu Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroša Šefčoviča a predsedu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku Európskeho parlamentu (EP) Jerzyho Buzeka.
Prvou témou dnešného energetického rokovania boli ceny energií a ich dosah na konkurencieschopnosť EÚ. Druhá oblasť rokovaní o energetike sa orientovala na využitie skvapalneného zemného plynu (LNG) a podzemných zásobníkov plynu a ich príspevku k zaisteniu energetickej bezpečnosti EÚ.
Členské štáty EÚ sa podľa Žigu zhodli na potrebe dôsledne analyzovať dosah všetkých novoprijímaných opatrení, hlavne na konkurencieschopnosť európskych podnikov. "Zdôraznili sme, že každá krajina má právo vybrať si pre plnenie klimaticko-energetických cieľov opatrenia, ktoré sama uzná za vhodné, v súlade s princípom technologickej neutrality. Pre zníženie cien energií je potrebné, aby bol európsky, ale aj medzinárodný trh likvidný," povedal Žiga. V EÚ je podľa neho preto potrebné pokračovať v dostavbe infraštruktúrnych prepojení a v globálnom meradle rozvíjať dialóg s tretími krajinami.
Oblasť LNG, ktorá bola druhou diskutovanou témou, je podľa Žigu "oblasťou so značným potenciálom pre EÚ". "Táto téma bola dnes prvýkrát na najvyššej politickej úrovni diskutovaná práve tu na Slovensku. Z dnešnej debaty vyplynulo, že zabezpečenie realizácie opatrení na diverzifikáciu zdrojov plynu prostredníctvom LNG je pre členské štáty potrebné a dôležité hlavne z hľadiska energetickej bezpečnosti," poznamenal šéf MH SR.
"Systém, tak ako je nastavený dnes, nefunguje. Máme trh s energiami preregulovaný, kde komponent nákladov na energiu za uplynulé roky síce v jednotlivých členských krajinách klesol od 12 až do 21 %, napriek tomu za elektrinu platíme viac. Platíme viac kvôli tomu, že za toto obdobie vzrástli daňové, distribučné poplatky, pričom v každej krajine to bolo urobené nejakým iným spôsobom," doplnil eurokomisár.
V súčasnosti podľa Šefčoviča vo väčšine členských krajín EÚ polovicu cenovej štruktúry, hlavne u elektriny, tvorí spomínaný druh poplatkov. "To je dané rôznymi politickými rozhodnutiami. Za poplatkami sa skrývajú rôzne podporné programy či už pre niektoré zdroje elektriny, alebo niektoré sociálne programy," vysvetlil.
Šefčovič podľa svojich slov energetickým ministrom EÚ dnes prisľúbil, že ešte počas slovenského predsedníctva bude prezentovaná finálna správa ohľadom cien a cenovej štruktúry energií v jednotlivých členských krajinách EÚ. "Zameriame sa v správe na to, akú hodnotu má energetický komponent, ako sa podieľa na veľkoobchodných cenách, ako sú štruktúrované koncové ceny pre užívateľov. Budeme prezentovať porovnanie medzi jednotlivými členskými krajinami, ale taktiež porovnanie medzi európskymi krajinami a našimi hlavnými konkurentmi v zahraničí, či už sú to USA, Čína, Rusko alebo ďaleká Ázia, aby sme sa vedeli porovnať s ostatným svetom," dodal podpredseda EK.
Prvou témou dnešného energetického rokovania boli ceny energií a ich dosah na konkurencieschopnosť EÚ. Druhá oblasť rokovaní o energetike sa orientovala na využitie skvapalneného zemného plynu (LNG) a podzemných zásobníkov plynu a ich príspevku k zaisteniu energetickej bezpečnosti EÚ.
Členské štáty EÚ sa podľa Žigu zhodli na potrebe dôsledne analyzovať dosah všetkých novoprijímaných opatrení, hlavne na konkurencieschopnosť európskych podnikov. "Zdôraznili sme, že každá krajina má právo vybrať si pre plnenie klimaticko-energetických cieľov opatrenia, ktoré sama uzná za vhodné, v súlade s princípom technologickej neutrality. Pre zníženie cien energií je potrebné, aby bol európsky, ale aj medzinárodný trh likvidný," povedal Žiga. V EÚ je podľa neho preto potrebné pokračovať v dostavbe infraštruktúrnych prepojení a v globálnom meradle rozvíjať dialóg s tretími krajinami.
Oblasť LNG, ktorá bola druhou diskutovanou témou, je podľa Žigu "oblasťou so značným potenciálom pre EÚ". "Táto téma bola dnes prvýkrát na najvyššej politickej úrovni diskutovaná práve tu na Slovensku. Z dnešnej debaty vyplynulo, že zabezpečenie realizácie opatrení na diverzifikáciu zdrojov plynu prostredníctvom LNG je pre členské štáty potrebné a dôležité hlavne z hľadiska energetickej bezpečnosti," poznamenal šéf MH SR.
"Systém, tak ako je nastavený dnes, nefunguje. Máme trh s energiami preregulovaný, kde komponent nákladov na energiu za uplynulé roky síce v jednotlivých členských krajinách klesol od 12 až do 21 %, napriek tomu za elektrinu platíme viac. Platíme viac kvôli tomu, že za toto obdobie vzrástli daňové, distribučné poplatky, pričom v každej krajine to bolo urobené nejakým iným spôsobom," doplnil eurokomisár.
V súčasnosti podľa Šefčoviča vo väčšine členských krajín EÚ polovicu cenovej štruktúry, hlavne u elektriny, tvorí spomínaný druh poplatkov. "To je dané rôznymi politickými rozhodnutiami. Za poplatkami sa skrývajú rôzne podporné programy či už pre niektoré zdroje elektriny, alebo niektoré sociálne programy," vysvetlil.
Šefčovič podľa svojich slov energetickým ministrom EÚ dnes prisľúbil, že ešte počas slovenského predsedníctva bude prezentovaná finálna správa ohľadom cien a cenovej štruktúry energií v jednotlivých členských krajinách EÚ. "Zameriame sa v správe na to, akú hodnotu má energetický komponent, ako sa podieľa na veľkoobchodných cenách, ako sú štruktúrované koncové ceny pre užívateľov. Budeme prezentovať porovnanie medzi jednotlivými členskými krajinami, ale taktiež porovnanie medzi európskymi krajinami a našimi hlavnými konkurentmi v zahraničí, či už sú to USA, Čína, Rusko alebo ďaleká Ázia, aby sme sa vedeli porovnať s ostatným svetom," dodal podpredseda EK.
