Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové investície podľa Žigu už nie sú len také, ktoré vláda podporuje investičnými stimulmi.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Slovensko vlani evidovalo príchod vyše troch desiatok investícií v hodnote takmer pol miliardy eur. Uviedol to pre TASR minister hospodárstva SR Peter Žiga (Smer-SD).
"Rok 2017, čo sa týka investícií, bol jedným z tých lepších rokov. Zaznamenali sme príchod 33 nových investícií v objeme 492 miliónov eur. Celkom by sa (pomocou nich) malo vytvoriť asi 9000 pracovných miest," spresnil.
"Ak to porovnám s predchádzajúcimi rokmi, počet projektov bol v roku 2017 väčší, pretože napríklad predvlani sme mali 29 projektov, v roku 2015 to bolo 23 projektov. Z hľadiska objemu investícií bol vlaňajšok priemerný, pretože v rokoch 2012, 2013 sme mali podobné čísla ako vlani. V roku 2014 sme mali menší objem investícií, asi 170 miliónov eur. Nárast sa zaznamenal v roku 2015, keď prišiel Jaguar, ktorý samotný predstavoval 1,4 miliardy eur. Takže z hľadiska objemu investícií predstavoval vlaňajšok priemer, z hľadiska vytvorených nových pracovných miest ide za posledných päť rokov o najlepšie číslo," informoval.
Nové investície podľa Žigu už nie sú len také, ktoré vláda podporuje investičnými stimulmi. "Prichádzajú do SR aj investori bez toho, aby ich vláda podporila. Spomeniem napríklad Amazon, ktorý postavil nové logistické centrum pri Seredi bez akýchkoľvek investičných stimulov. Potvrdilo sa, že v štruktúre investícií je asi 50 % nových investorov a 50 % sú investori, ktorí rozširujú svoje výrobné prevádzky. Zo spomínaných 33 vlaňajších projektov je 17 projektov nových (na zelenej lúke) a 16 projektov predstavuje rozširovanie výroby," poznamenal.
"Uvedomujeme si, že súčasnosť je iným obdobím, ako bolo obdobie na prelome desaťročí, teda v rokoch 2009 až 2011, keď aj zákon o investičných stimuloch a zákon o regionálnej pomoci zohľadňoval iné kritériá. Dnes sme nútení pripraviť nový zákon o investičných stimuloch, pretože kým v rokoch 2009 až 2011 bol záujem štátu vytvárať najmä nové pracovné miesta, tak dnes pri historicky najnižších číslach nezamestnanosti sa chceme zamerať na tri aspekty," povedal.
Prvým aspektom podľa šéfa Ministerstva hospodárstva (MH) SR je kvalita. "Nesnažíme sa už získať investorov, ktorí by si chceli v SR zriadiť nejaké montážne dielne," podčiarkol. Podmienkou investičného stimulu už nie je vytvorenie pracovného miesta, ale investovanie do kvalitnejších technológií, do výskumu a vývoja, ale zároveň sa nesmie znížiť počet pracovných miest.
Druhým aspektom je podľa neho smerovanie investícií do najmenej rozvinutých regiónov (NRO). "Investori budú môcť získať štátnu pomoc ľahšie, ak pôjdu do takýchto menej rozvinutých regiónov," zdôraznil. Tretím aspektom je podľa Žigu snaha vlády o prilákanie investorov, ktorí budú investovať aj v oblasti výskumu a vývoja a v sektore centier podnikových služieb. "Je to oblasť, ktorá sa na Slovensku stala tretím najväčším zamestnávateľom, po automobilovom a elektrotechnickom priemysle," dodal šéf MH SR.
"Rok 2017, čo sa týka investícií, bol jedným z tých lepších rokov. Zaznamenali sme príchod 33 nových investícií v objeme 492 miliónov eur. Celkom by sa (pomocou nich) malo vytvoriť asi 9000 pracovných miest," spresnil.
"Ak to porovnám s predchádzajúcimi rokmi, počet projektov bol v roku 2017 väčší, pretože napríklad predvlani sme mali 29 projektov, v roku 2015 to bolo 23 projektov. Z hľadiska objemu investícií bol vlaňajšok priemerný, pretože v rokoch 2012, 2013 sme mali podobné čísla ako vlani. V roku 2014 sme mali menší objem investícií, asi 170 miliónov eur. Nárast sa zaznamenal v roku 2015, keď prišiel Jaguar, ktorý samotný predstavoval 1,4 miliardy eur. Takže z hľadiska objemu investícií predstavoval vlaňajšok priemer, z hľadiska vytvorených nových pracovných miest ide za posledných päť rokov o najlepšie číslo," informoval.
Nové investície podľa Žigu už nie sú len také, ktoré vláda podporuje investičnými stimulmi. "Prichádzajú do SR aj investori bez toho, aby ich vláda podporila. Spomeniem napríklad Amazon, ktorý postavil nové logistické centrum pri Seredi bez akýchkoľvek investičných stimulov. Potvrdilo sa, že v štruktúre investícií je asi 50 % nových investorov a 50 % sú investori, ktorí rozširujú svoje výrobné prevádzky. Zo spomínaných 33 vlaňajších projektov je 17 projektov nových (na zelenej lúke) a 16 projektov predstavuje rozširovanie výroby," poznamenal.
"Uvedomujeme si, že súčasnosť je iným obdobím, ako bolo obdobie na prelome desaťročí, teda v rokoch 2009 až 2011, keď aj zákon o investičných stimuloch a zákon o regionálnej pomoci zohľadňoval iné kritériá. Dnes sme nútení pripraviť nový zákon o investičných stimuloch, pretože kým v rokoch 2009 až 2011 bol záujem štátu vytvárať najmä nové pracovné miesta, tak dnes pri historicky najnižších číslach nezamestnanosti sa chceme zamerať na tri aspekty," povedal.
Prvým aspektom podľa šéfa Ministerstva hospodárstva (MH) SR je kvalita. "Nesnažíme sa už získať investorov, ktorí by si chceli v SR zriadiť nejaké montážne dielne," podčiarkol. Podmienkou investičného stimulu už nie je vytvorenie pracovného miesta, ale investovanie do kvalitnejších technológií, do výskumu a vývoja, ale zároveň sa nesmie znížiť počet pracovných miest.
Druhým aspektom je podľa neho smerovanie investícií do najmenej rozvinutých regiónov (NRO). "Investori budú môcť získať štátnu pomoc ľahšie, ak pôjdu do takýchto menej rozvinutých regiónov," zdôraznil. Tretím aspektom je podľa Žigu snaha vlády o prilákanie investorov, ktorí budú investovať aj v oblasti výskumu a vývoja a v sektore centier podnikových služieb. "Je to oblasť, ktorá sa na Slovensku stala tretím najväčším zamestnávateľom, po automobilovom a elektrotechnickom priemysle," dodal šéf MH SR.
