Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa ministra sú to zákon o investičných stimuloch, ktorý filozoficky inak poňali, ako fungoval doteraz a aj zákon o obnoviteľných zdrojoch energie.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Rok 2018 bol pre rezort hospodárstva úspešný. Podarilo sa presadiť najmä dva významné zákony, a to zákon o investičných stimuloch a zákon o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). Uviedol to pre TASR pri bilancovaní minulého roka šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD).
"Keď to neberiem politicky, ale čisto rezortne, tak sme presadili dva významné zákony, a to zákon o investičných stimuloch, ktorý sme filozoficky inak poňali, ako fungoval doteraz a aj zákon o OZE," spresnil.
MH SR si podľa jeho slov dlhodobo uvedomovalo, že na Slovensku by mali byť podporované investície, ktoré budú smerovať do podpory Priemyslu 4.0, respektíve do vyššej pridanej hodnoty. "Alebo podporujme investície, ktoré smerujú do menej rozvinutých okresov SR, pretože na západnom Slovensku máme skoro nulovú nezamestnanosť a priemysel sa borí s tým, koho zamestná," podotkol.
"Stále máme ešte okresy na východnom, severnom a na južnom Slovensku, alebo ak to pomenujem inak, v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, kde je nezamestnanosť ešte vyššia, ako je priemer na Slovensku. Poďme sa zamerať na investície, ktoré pôjdu do spomínaných oblastí, respektíve ak máme stimulovať investície, tak ich stimulujme, len ak pôjdu do menej rozvinutých okresov," informoval Žiga.
To sa rezortu hospodárstva podľa jeho slov celkom darí. "Pretože ak zoberiem štatistiku, tak za rok 2018 uzatvorila agentúra SARIO 34 investičných projektov, ktoré majú potenciál vytvoriť 4850 nových priamych pracovných miest, pričom výška investície by mala dosiahnuť 350 miliónov eur. Z tých 34 investičných projektov bolo 19 nových investícií (tzv. na zelenej lúke) a 15 investícií bolo vo forme rozširovania existujúcich prevádzok," priblížil.
Asi 77 % investičnej pomoci vlani podľa Žigu smerovalo na stredné a východné Slovensko a 85 % zo všetkých podporených pracovných miest išlo práve do spomínaných oblastí.
"My zároveň hovoríme jednu vec, že vytvorme si možnosť podporiť aj investície, ktoré by chceli ísť aj na západné Slovensko, ak budú smerovať do vytvárania vyššej pridanej hodnoty, do nových technológií, do robotizácie či do automatizácie. Preto sme si vytvorili ešte aj takúto možnosť v rámci spomínaného zákona a zároveň sme vytvorili podmienku, že investor rozširujúci svoju výrobu nebude musieť prijať nových zamestnancov. Predpokladom pre rozširovanie výroby totiž je, že sa bude investovať do technológií, s ktorými už nepracuje toľko zamestnancov. Dajme investorom možnosť, aby mohli investovať, aby sa podporil Priemysel 4.0," upozornil.
Avizoval, že rezort hospodárstva eviduje pre rok 2019 asi 70 investičných projektov, ktoré v rokovaniach prejavili o Slovensko záujem. "To ale neznamená, že na Slovensko prídu. Boj o investíciu je klasický konkurenčný boj, jednak medzi krajinami a jednak aj v rámci podnikateľských skupín (koncernov). Napríklad v rámci koncernu Volkswagen sa bojuje o to, či výroba nejakého modelu automobilu bude lokalizovaná do Devínskej Novej Vsi alebo vo Wolfsburgu či niekde inde. Závody si medzi sebou vytvárajú konkurenčné prostredie," dodal šéf MH SR.
"Keď to neberiem politicky, ale čisto rezortne, tak sme presadili dva významné zákony, a to zákon o investičných stimuloch, ktorý sme filozoficky inak poňali, ako fungoval doteraz a aj zákon o OZE," spresnil.
MH SR si podľa jeho slov dlhodobo uvedomovalo, že na Slovensku by mali byť podporované investície, ktoré budú smerovať do podpory Priemyslu 4.0, respektíve do vyššej pridanej hodnoty. "Alebo podporujme investície, ktoré smerujú do menej rozvinutých okresov SR, pretože na západnom Slovensku máme skoro nulovú nezamestnanosť a priemysel sa borí s tým, koho zamestná," podotkol.
"Stále máme ešte okresy na východnom, severnom a na južnom Slovensku, alebo ak to pomenujem inak, v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, kde je nezamestnanosť ešte vyššia, ako je priemer na Slovensku. Poďme sa zamerať na investície, ktoré pôjdu do spomínaných oblastí, respektíve ak máme stimulovať investície, tak ich stimulujme, len ak pôjdu do menej rozvinutých okresov," informoval Žiga.
To sa rezortu hospodárstva podľa jeho slov celkom darí. "Pretože ak zoberiem štatistiku, tak za rok 2018 uzatvorila agentúra SARIO 34 investičných projektov, ktoré majú potenciál vytvoriť 4850 nových priamych pracovných miest, pričom výška investície by mala dosiahnuť 350 miliónov eur. Z tých 34 investičných projektov bolo 19 nových investícií (tzv. na zelenej lúke) a 15 investícií bolo vo forme rozširovania existujúcich prevádzok," priblížil.
Asi 77 % investičnej pomoci vlani podľa Žigu smerovalo na stredné a východné Slovensko a 85 % zo všetkých podporených pracovných miest išlo práve do spomínaných oblastí.
"My zároveň hovoríme jednu vec, že vytvorme si možnosť podporiť aj investície, ktoré by chceli ísť aj na západné Slovensko, ak budú smerovať do vytvárania vyššej pridanej hodnoty, do nových technológií, do robotizácie či do automatizácie. Preto sme si vytvorili ešte aj takúto možnosť v rámci spomínaného zákona a zároveň sme vytvorili podmienku, že investor rozširujúci svoju výrobu nebude musieť prijať nových zamestnancov. Predpokladom pre rozširovanie výroby totiž je, že sa bude investovať do technológií, s ktorými už nepracuje toľko zamestnancov. Dajme investorom možnosť, aby mohli investovať, aby sa podporil Priemysel 4.0," upozornil.
Avizoval, že rezort hospodárstva eviduje pre rok 2019 asi 70 investičných projektov, ktoré v rokovaniach prejavili o Slovensko záujem. "To ale neznamená, že na Slovensko prídu. Boj o investíciu je klasický konkurenčný boj, jednak medzi krajinami a jednak aj v rámci podnikateľských skupín (koncernov). Napríklad v rámci koncernu Volkswagen sa bojuje o to, či výroba nejakého modelu automobilu bude lokalizovaná do Devínskej Novej Vsi alebo vo Wolfsburgu či niekde inde. Závody si medzi sebou vytvárajú konkurenčné prostredie," dodal šéf MH SR.
