Bežné príjmy mesta dosiahli 89,95 milióna eur, kapitálové príjmy 3,65 milióna eur a príjmové finančné operácie 18,02 milióna eur.
Autor TASR
Žilina 25. apríla (TASR) - Mesto Žilina uzavrelo rok 2022 s vyrovnaným rozpočtom v celkovej výške 111,63 milióna eur. Vyplýva to zo záverečného účtu za rok 2022, ktorý v pondelok (24. 4.) schválili poslanci na zasadnutí Mestského zastupiteľstva (MsZ) v Žiline.
Bežné príjmy mesta dosiahli 89,95 milióna eur, kapitálové príjmy 3,65 milióna eur a príjmové finančné operácie 18,02 milióna eur. Bežné výdavky dosiahli 91,98 milióna eur, kapitálové výdavky 15,67 milióna eur a výdavkové finančné operácie 3,96 milióna eur.
Výsledok hospodárenia k 31. decembru 2022 predstavoval po vylúčení finančných operácií schodok vo výške 3,37 milióna eur a vrátane finančných operácií prebytok vo výške 5,14 milióna eur. Celkový prebytok rozpočtového hospodárenia mesta Žilina za rok 2022 vo výške 3,02 milióna eur schválili poslanci odviesť do rezervného fondu mesta a fondu rozvoja bývania mesta.
Podľa primátora Petra Fiabáneho je zadlženosť okolo 24 percent. "V prípade projektov, kde nebudeme mať inú možnosť zohnať finančné prostriedky, nám to umožňuje požičať si ďalšie financie na rozvoj mesta. Na druhej strane si plníme povinnosti, čo sa týka splácania dlhu. Takže situácia nám umožňuje zabezpečiť ďalší rozvoj mesta s použitím týchto zdrojov, vlastných zdrojov mesta a plus zdrojov, ktoré nám ponúkajú eurofondy," uviedol Fiabáne.
Bežné príjmy mesta dosiahli 89,95 milióna eur, kapitálové príjmy 3,65 milióna eur a príjmové finančné operácie 18,02 milióna eur. Bežné výdavky dosiahli 91,98 milióna eur, kapitálové výdavky 15,67 milióna eur a výdavkové finančné operácie 3,96 milióna eur.
Výsledok hospodárenia k 31. decembru 2022 predstavoval po vylúčení finančných operácií schodok vo výške 3,37 milióna eur a vrátane finančných operácií prebytok vo výške 5,14 milióna eur. Celkový prebytok rozpočtového hospodárenia mesta Žilina za rok 2022 vo výške 3,02 milióna eur schválili poslanci odviesť do rezervného fondu mesta a fondu rozvoja bývania mesta.
Podľa primátora Petra Fiabáneho je zadlženosť okolo 24 percent. "V prípade projektov, kde nebudeme mať inú možnosť zohnať finančné prostriedky, nám to umožňuje požičať si ďalšie financie na rozvoj mesta. Na druhej strane si plníme povinnosti, čo sa týka splácania dlhu. Takže situácia nám umožňuje zabezpečiť ďalší rozvoj mesta s použitím týchto zdrojov, vlastných zdrojov mesta a plus zdrojov, ktoré nám ponúkajú eurofondy," uviedol Fiabáne.