Frankfurt nad Mohanom 19. februára (TASR) - Zisk Európskej centrálnej banky (ECB) vlani klesol. Dôvodom bol strmý nárast nákladov, najmä mzdových, čo je spojené s novou úlohou ECB, a to dohľadom nad bankami v eurozóne. ECB musela preto prijať stovky supervízorov. Aj rekordne nízke úrokové sadzby prispeli k slabším príjmom centrálnej banky v minulom roku. Informovala o tom agentúra Reuters.

Zisk ECB v roku 2014 klesol takmer o tretinu na 989 miliónov eur z 1,44 miliardy eur v roku 2013.

Centrálna banka eurozóny zároveň oznámila, že jej mzdové náklady vlani stúpli o približne štvrtinu na 301 miliónov eur z predvlaňajších 241 miliónov eur.

A ďalšie náklady spojené s prenájmom väčšieho počtu kancelárií pre zhruba 1000 zamestnancov, ktorí budú dozerať na banky v eurozóne, a iné služby spojené s týmto dohľadom, sa zvýšili o 30 %.

ECB rozdelí svoj zisk medzi centrálne banky 18 štátov eurozóny, keďže ide o príjem za minulý rok a Litva sa stala členom menovej únie až 1. januára 2015. Vyplatí ho na dvakrát. Prvých dohromady 841 miliónov eur previedla na jednotlivé národné centrálne banky 30. januára a zvyšných 148 miliónov im rozdelí 20. februára.

Národné banky dostali od ECB okrem zisku z úrokových príjmov aj zisky z dlhopisov Talianska, Grécka, Španielska, Írska a Portugalska. ECB ich nakúpila počas dlhovej krízy v rámci programu výkupu dlhopisov SMP na podporu krízou zasiahnutých štátov. Ale príjmy ECB z týchto dlhopisov vlani klesli na 728 miliónov eur z 962 miliónov eur v roku 2013, keďže viaceré z nich boli splatné práve v predchádzajúcom roku.

Tento rok však banka od marca spúšťa nový program masívneho nákupu dlhopisov eurozóny, tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE), na ktoré vyčlenila vyše 1 bilión eur.