Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj keby schôdze boli zakázané, vlastníci by mali stále možnosť prijímať rozhodnutia v písomnom hlasovaní, ktoré je pre bezkontaktnú formu podľa združenia bezpečnejšie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. januára (TASR) – Uplynul rok od prvých potvrdených prípadov ochorenia COVID-19 a od začiatku zavedenia mnohých opatrení na zamedzenie šírenia nového koronavírusu. Rušili sa mnohé hromadné podujatia a spoločenské akcie, avšak zhromaždenia a schôdze vlastníkov bytov sú stále medzi výnimkami, a to napriek tomu, že môžu byť epicentrami nekontrolovateľného šírenia ochorenia COVID-19. Opakovane na to upozorňuje Združenie pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD).
"Téma schôdzí a zhromaždení vlastníkov sa týka viac ako dvoch miliónov obyvateľov žijúcich v bytových domoch na celom území Slovenskej republiky," vyčíslilo združenie s tým, že na schôdzach vlastníkov sa zúčastňuje naraz veľký počet ľudí, čo predstavuje vysoké epidemiologické riziko. Na Slovensku totiž existujú bytové domy, ktoré majú vyše 300 bytov a nebytových priestorov.
Opakované upozornenie združenia na tento problém zatiaľ neprinieslo žiadnu odpoveď ani od Úradu vlády SR a ani od Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Informácie okolo umožnenia konania schôdze sú však chaotické. "Mnohí správcovia a predsedovia spoločenstiev vlastníkov sa s dôverou obracajú vo veci schôdzí a zhromaždení vlastníkov na kompetentné orgány ohľadom poskytnutia informácií, či je možné organizovať schôdze vlastníkov, alebo nie. Žiaľ, mnohokrát sa k nám dostala informácia, že im poskytli nepravdivú odpoveď, že schôdze a zhromaždenia vlastníkov sa konať nemôžu," podotklo združenie.
Podľa združenia môže byť dôvodom dlhodobej ignorácie potreby vylúčiť schôdze z výnimiek jednoducho neznalosť. "Nielen zamestnanci jednotlivých rezortov, ale aj kompetentné orgány si pravdepodobne neuvedomujú, že schôdze a zhromaždenia vlastníkov sa konajú na základe zákona, a teda patria do výnimky ustanovenej v každej vyhláške ÚVZ SR," myslí si združenie.
Aj keby schôdze boli zakázané, vlastníci by mali stále možnosť prijímať rozhodnutia v písomnom hlasovaní, ktoré je pre bezkontaktnú formu podľa združenia bezpečnejšie. "Venovať teda pozornosť jednej výnimke vo vyhláške, ktorá by sa týkala asi dvoch miliónov ľudí, považujeme za správne," uzavrelo združenie. Zároveň upozorňuje, že ak by sa správca svojvoľne rozhodol schôdzu nezvolať, môže byť aj sankcionovaný, keďže zákon mu to kladie za povinnosť minimálne raz ročne.
Hovorkyňa ÚVZ Daša Račková v reakcii pre TASR uviedla, že úrad by nerád pristúpil k zakazovaniu podujatí, ktoré sa majú konať zo zákona, pričom pripomína, že aj tu je nutné dodržiavať nastavené protiepidemické opatrenia. "Dôrazne však odporúčame uprednostniť organizovanie takýchto podujatí inak ako prezenčnou formou, ak je to možné," podotkla Račková.
"Téma schôdzí a zhromaždení vlastníkov sa týka viac ako dvoch miliónov obyvateľov žijúcich v bytových domoch na celom území Slovenskej republiky," vyčíslilo združenie s tým, že na schôdzach vlastníkov sa zúčastňuje naraz veľký počet ľudí, čo predstavuje vysoké epidemiologické riziko. Na Slovensku totiž existujú bytové domy, ktoré majú vyše 300 bytov a nebytových priestorov.
Opakované upozornenie združenia na tento problém zatiaľ neprinieslo žiadnu odpoveď ani od Úradu vlády SR a ani od Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Informácie okolo umožnenia konania schôdze sú však chaotické. "Mnohí správcovia a predsedovia spoločenstiev vlastníkov sa s dôverou obracajú vo veci schôdzí a zhromaždení vlastníkov na kompetentné orgány ohľadom poskytnutia informácií, či je možné organizovať schôdze vlastníkov, alebo nie. Žiaľ, mnohokrát sa k nám dostala informácia, že im poskytli nepravdivú odpoveď, že schôdze a zhromaždenia vlastníkov sa konať nemôžu," podotklo združenie.
Podľa združenia môže byť dôvodom dlhodobej ignorácie potreby vylúčiť schôdze z výnimiek jednoducho neznalosť. "Nielen zamestnanci jednotlivých rezortov, ale aj kompetentné orgány si pravdepodobne neuvedomujú, že schôdze a zhromaždenia vlastníkov sa konajú na základe zákona, a teda patria do výnimky ustanovenej v každej vyhláške ÚVZ SR," myslí si združenie.
Aj keby schôdze boli zakázané, vlastníci by mali stále možnosť prijímať rozhodnutia v písomnom hlasovaní, ktoré je pre bezkontaktnú formu podľa združenia bezpečnejšie. "Venovať teda pozornosť jednej výnimke vo vyhláške, ktorá by sa týkala asi dvoch miliónov ľudí, považujeme za správne," uzavrelo združenie. Zároveň upozorňuje, že ak by sa správca svojvoľne rozhodol schôdzu nezvolať, môže byť aj sankcionovaný, keďže zákon mu to kladie za povinnosť minimálne raz ročne.
Hovorkyňa ÚVZ Daša Račková v reakcii pre TASR uviedla, že úrad by nerád pristúpil k zakazovaniu podujatí, ktoré sa majú konať zo zákona, pričom pripomína, že aj tu je nutné dodržiavať nastavené protiepidemické opatrenia. "Dôrazne však odporúčame uprednostniť organizovanie takýchto podujatí inak ako prezenčnou formou, ak je to možné," podotkla Račková.
