Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda ZLSBD Marek Perdík uviedol, že vlastníci bytov nečítajú predpisy vo vyhláškach a neriešia to na schôdzi.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Slovenská republika (SR) by mala mať jeden ucelený právny predpis, ktorý rieši bezpečnosť obyvateľov bytových domov (BD). Aj tieto informácie odzneli na piatkovej tlačovej konferencii Združenia pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD).
"Vieme veľmi dobre, najmä v bytových domoch, kde sa používa štandardný plyn, že tento prakticky nedokážeme identifikovať našimi piatimi zmyslami. Preto je o to viac zarážajúce, že doteraz neexistuje žiadna právna norma, ktorá by ustanovila povinnosti vlastníkom bytov, nielen pre ich, ale najmä pre bezpečnosť ostatných obyvateľov, nájomcov v bytovom dome, ktorí nie sú dodnes žiadnym spôsobom varovaní, že v niektorom byte nastal únik plynu," upozornil prezident Asociácie vlastníkov bytov Miroslav Kantner. Podľa jeho slov sa od tragického výbuchu plynu v bytovom dome na Mukačevskej ulici v Prešove v roku 2019 v legislatíve SR nič významné nezmenilo.
Predseda ZLSBD Marek Perdík uviedol, že vlastníci bytov nečítajú predpisy vo vyhláškach a neriešia to na schôdzi. Zdôraznil, že SR potrebuje mať jeden ucelený právny predpis, ktorý rieši bezpečnosť v bytovom dome.
"Vieme zabezpečiť pri minimálnom úniku odstavenie celej bytovky, ale nikto nám to nepredpisuje, aby sme takéto zariadenia mali," doplnil predseda občianskeho združenia (OZ) Hydrogen Pressure Metan Ján Boroň. "Keď panelák stojí 50 či 60 rokov, už potrebuje robiť zásadné rekonštrukcie," povedal.
"My urobíme revíziu, dáme ju negatívnu a za tri roky je to opäť tá istá chyba a nemáme právny predpis, aby sme zamedzili takýmto stavom," upozornil Boroň. Ako príklad uviedol bytový dom v Bratislave, v ktorom bolo okolo 300 únikov plynu.
"Máme skúsenosť s tým, že sa vymení voda a kanál, a plyn zostane pôvodný a pritom je to stavané a kolaudované v tom istom roku," povedal podpredseda uvedeného OZ Michal Herényi. "Keby si tam pozvali projektanta, vysvetlil by im, že plyn sa projektoval taktiež na 50 rokov, taká je odporúčaná lehota. Prípadne, ak by sa preukázalo inými skúškami, že môže byť ešte používaný, prosím, ale tie sa tam väčšinou nevykonávajú, či už je to z nevôle vlastníkov alebo nedostatku financií," dodal.
Taký istý problém je podľa jeho slov aj v bytoch, pretože keď sa vlastníkovi povie, že je niekde únik a treba vymeniť sporák, lebo nemá termopoistky, tak o tri roky sa nič nezmení. Podpredseda za riešenie považuje tiež príspevky či kúpu bezpečného spotrebiča dôchodcom vo vysokom veku z fondu opráv.
"Niektoré požiadavky sú smiešne, pretože v prípade požiaru bytového domu pravdepodobne žiaden požiarnik nevylezie na 12. poschodie, aby až tam zistil, že hydrant nemá dostatok vody," doplnil Kantner. Upozornil, že v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov treba zohľadniť prvky bezpečnosti.
"Vieme veľmi dobre, najmä v bytových domoch, kde sa používa štandardný plyn, že tento prakticky nedokážeme identifikovať našimi piatimi zmyslami. Preto je o to viac zarážajúce, že doteraz neexistuje žiadna právna norma, ktorá by ustanovila povinnosti vlastníkom bytov, nielen pre ich, ale najmä pre bezpečnosť ostatných obyvateľov, nájomcov v bytovom dome, ktorí nie sú dodnes žiadnym spôsobom varovaní, že v niektorom byte nastal únik plynu," upozornil prezident Asociácie vlastníkov bytov Miroslav Kantner. Podľa jeho slov sa od tragického výbuchu plynu v bytovom dome na Mukačevskej ulici v Prešove v roku 2019 v legislatíve SR nič významné nezmenilo.
Predseda ZLSBD Marek Perdík uviedol, že vlastníci bytov nečítajú predpisy vo vyhláškach a neriešia to na schôdzi. Zdôraznil, že SR potrebuje mať jeden ucelený právny predpis, ktorý rieši bezpečnosť v bytovom dome.
"Vieme zabezpečiť pri minimálnom úniku odstavenie celej bytovky, ale nikto nám to nepredpisuje, aby sme takéto zariadenia mali," doplnil predseda občianskeho združenia (OZ) Hydrogen Pressure Metan Ján Boroň. "Keď panelák stojí 50 či 60 rokov, už potrebuje robiť zásadné rekonštrukcie," povedal.
"My urobíme revíziu, dáme ju negatívnu a za tri roky je to opäť tá istá chyba a nemáme právny predpis, aby sme zamedzili takýmto stavom," upozornil Boroň. Ako príklad uviedol bytový dom v Bratislave, v ktorom bolo okolo 300 únikov plynu.
"Máme skúsenosť s tým, že sa vymení voda a kanál, a plyn zostane pôvodný a pritom je to stavané a kolaudované v tom istom roku," povedal podpredseda uvedeného OZ Michal Herényi. "Keby si tam pozvali projektanta, vysvetlil by im, že plyn sa projektoval taktiež na 50 rokov, taká je odporúčaná lehota. Prípadne, ak by sa preukázalo inými skúškami, že môže byť ešte používaný, prosím, ale tie sa tam väčšinou nevykonávajú, či už je to z nevôle vlastníkov alebo nedostatku financií," dodal.
Taký istý problém je podľa jeho slov aj v bytoch, pretože keď sa vlastníkovi povie, že je niekde únik a treba vymeniť sporák, lebo nemá termopoistky, tak o tri roky sa nič nezmení. Podpredseda za riešenie považuje tiež príspevky či kúpu bezpečného spotrebiča dôchodcom vo vysokom veku z fondu opráv.
"Niektoré požiadavky sú smiešne, pretože v prípade požiaru bytového domu pravdepodobne žiaden požiarnik nevylezie na 12. poschodie, aby až tam zistil, že hydrant nemá dostatok vody," doplnil Kantner. Upozornil, že v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov treba zohľadniť prvky bezpečnosti.
