Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem investičnej náročnosti je pri zmene klietkového chovu na podstielkový aj výrazné zníženie počtu chovaných nosníc v jednej hale - ich počet by poklesol na jednu štvrtinu pôvodného počtu.
Autor TASR
Bratislava 10. júna (TASR) - Zmena systému chovu tzv. obohatených klietok na podstielkové chovy by si vyžiadala investície vo výške desiatok miliónov eur, ktoré v súčasnom období a pri súčasnom vývoji cien za posledných osem rokov slovenský hydinársky sektor nemá k dispozícii. Uviedol to riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár v súvislosti so zvyšujúcim sa tlakom obchodných reťazcov na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov.
Napriek predtým deklarovanému roku 2025 už v apríli 2018 podľa Molnára oznámili dva zahraničné reťazce producentom vajec v SR informáciu, že už v roku 2018 nebudú nakupovať žiadne slovenské klietkové vajcia v malých spotrebiteľských baleniach, iba vajcia podstielkové.
Ďalším problémom podľa Molnára, okrem investičnej náročnosti, je pri zmene klietkového chovu na podstielkový aj výrazné zníženie počtu chovaných nosníc v jednej hale - ich počet by poklesol na jednu štvrtinu pôvodného počtu. "Preto, aby bol zachovaný rovnaký počet nosníc pri podstielkovom chove, musel by chovateľ postaviť minimálne tri nové haly na chov nosníc. To by bola investícia niekoľko miliónov eur," zdôraznil.
"Ak by sa zmenil spôsob chovu nosníc z klietkového chovu na podstielkový bez výstavby nových chovných hál, tak by sa znížila sebestačnosť v produkcii vajec v SR zo súčasných 106,6 % na približne 40 až 50 %," upozornil riaditeľ ÚHS.
Rovnako by sa podľa neho z dôvodu zmeny spôsobu chovu nosníc zvýšili aj náklady na produkciu vajec z dôvodu rekonštrukcie a výstavby nových hál. Pri súčasnej cenovej úrovni by to len ďalej prehĺbilo stratu, ktorú chovatelia nosníc dosahujú pri svojom podnikaní už niekoľko rokov.
"Ako jeden z následkov očakávame aj možné falšovanie vajec, najmä dovezených zo zahraničia, pretože popri producentoch vajec sú na trhu aj samostatné baliarne vajec, ktoré vajcia iba nakupujú. A najmä tie najlacnejšie," dodal Molnár.
Únia hydinárov Slovenska je stavovská dobrovoľná a nepolitická organizácia združujúca slovenských liaharov, chovateľov a spracovateľov hydiny aj producentov slepačích vajec. Vznikla v roku 1996 a v súčasnosti má 40 členov.
Napriek predtým deklarovanému roku 2025 už v apríli 2018 podľa Molnára oznámili dva zahraničné reťazce producentom vajec v SR informáciu, že už v roku 2018 nebudú nakupovať žiadne slovenské klietkové vajcia v malých spotrebiteľských baleniach, iba vajcia podstielkové.
Ďalším problémom podľa Molnára, okrem investičnej náročnosti, je pri zmene klietkového chovu na podstielkový aj výrazné zníženie počtu chovaných nosníc v jednej hale - ich počet by poklesol na jednu štvrtinu pôvodného počtu. "Preto, aby bol zachovaný rovnaký počet nosníc pri podstielkovom chove, musel by chovateľ postaviť minimálne tri nové haly na chov nosníc. To by bola investícia niekoľko miliónov eur," zdôraznil.
"Ak by sa zmenil spôsob chovu nosníc z klietkového chovu na podstielkový bez výstavby nových chovných hál, tak by sa znížila sebestačnosť v produkcii vajec v SR zo súčasných 106,6 % na približne 40 až 50 %," upozornil riaditeľ ÚHS.
Rovnako by sa podľa neho z dôvodu zmeny spôsobu chovu nosníc zvýšili aj náklady na produkciu vajec z dôvodu rekonštrukcie a výstavby nových hál. Pri súčasnej cenovej úrovni by to len ďalej prehĺbilo stratu, ktorú chovatelia nosníc dosahujú pri svojom podnikaní už niekoľko rokov.
"Ako jeden z následkov očakávame aj možné falšovanie vajec, najmä dovezených zo zahraničia, pretože popri producentoch vajec sú na trhu aj samostatné baliarne vajec, ktoré vajcia iba nakupujú. A najmä tie najlacnejšie," dodal Molnár.
Únia hydinárov Slovenska je stavovská dobrovoľná a nepolitická organizácia združujúca slovenských liaharov, chovateľov a spracovateľov hydiny aj producentov slepačích vajec. Vznikla v roku 1996 a v súčasnosti má 40 členov.
