Bratislava 18. septembra (TASR) - Poslanci hlasmi vládneho Smeru-SD dali dnes v prvom čítaní zelenú zmenám v Zákonníku práce (ZP). Ich posunutím do ďalšieho legislatívneho procesu sa návrhy, ktoré podľa rezortu práce posilňujú práva zamestnancov a podľa opozície iba odborárov, dostávajú bližšie k svojej realizácii.

Podľa navrhovaných zmien sa má niekoľko stotisíc dohodárov od januára budúceho roka čiastočne vyrovnať výhodami a svojím pracovným postavením zamestnancom. Rozšíriť sa tak má podľa predkladateľa, ministerstva práce, pokrytie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru o viaceré ustanovenia.

Na dohodárov sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom.

Dohodári nebudú môcť mať nárok na dovolenku

Nebudú však mať nárok na dovolenku, aj keď to pôvodne rezort plánoval zaviesť. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodnil minister Ján Richter (Smer-SD). Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako napríklad nárok na stravné, sa na nich tiež nebudú vzťahovať. "Samozrejme, ak sa na tom nedohodnú odbory a firma v kolektívnej zmluve. Túto možnosť zákonník nevylučuje," dodal.

Zmeny vo výplate odstupného

Navrhovaná novela pracovného kódexu prináša aj zmeny vo výplate odstupného. "Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky," podotkol pre TASR štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť viac ako 20 rokov.

Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 400 hodín ročne. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetlil rezort.

Pracovníci tak budú môcť ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov, pričom 150 z nich im môže nariadiť zamestnávateľ bez ich predošlého súhlasu. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom.

Zmenou má prejsť aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," konštatovalo ministerstvo.

Novela má priniesť aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená na maximálne 12 mesiacov. "Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov," predstavuje nové znenie.

Novela sa týka aj sľúbených zmien v prípade odborových organizácií. Po novom už nebudú musieť tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Zároveň sa zavádza pre firmy povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami.

Na zvýšenie ochrany dohodárov môžu doplatiť klasickí zamestnanci

Plánované posilnenie ochrany dohodárov sa môže dotknúť ich samých, ale aj zamestnancov vo firmách, kde pracujú. Obmedzením práce na dohody zo strany zamestnávateľov môže totiž dôjsť k situácii, keď prácu dohodárov prenesú firmy na svojich pracovníkov v klasickom pracovnom pomere.

"V prípade, že sa dohoda stane menej flexibilnou a rovnako administratívne aj legislatívne náročnou ako pracovná zmluva, môžu zamestnávatelia prestať využívať tuto formu zabezpečenia pomocných prác a vykrytia špičiek, čím sa tieto práce presunú na plecia zamestnancov," vysvetlila pre TASR riaditeľka pre stratégiu a rozvoj personálnej spoločnosti Index Nosluš Darina Mokráňová.