/Atény 22. decembra (TASR) - Ak by veritelia dovolili Grécku zmierniť úsporné opatrenia, mohlo by ich to vyjsť draho, upozornilo nemecké ministerstvo financií.

Ak by Grécko v najbližších rokoch hospodárilo s primárnym prebytkom len 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) namiesto 3,5 % HDP, finančné potreby krajiny by v strednodobom horizonte stúpli o 100 miliárd eur.

Dnes na to v rozpočtovom výbore spolkového snemu (Bundestag) upozornil tajomník nemeckého ministerstva financií Jens Spahn. Predtým o tom informoval týždenník Spiegel. Zvýšené finančné potreby by samozrejme museli pokryť veritelia. "To sa podobá na nový záchranný program," uviedol Spahn.

Primárny prebytok je rozpočtový prebytok bez započítania nákladov na obsluhu dlhu. Krajiny eurozóny už niekoľko mesiacov vedú spor s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o gréckych úsporných opatreniach. Vďaka úsporám, ktoré požadujú krajiny eurozóny, by Atény mali od roku 2018 dosahovať ročne primárny prebytok na úrovni 3,5 % HDP.

Ministri financií eurozóny v máji vyhlásili, že Grécko musí v strednodobom horizonte dosahovať primárne prebytky vo výške 3,5 % HDP. MMF považuje tento cieľ za ekonomicky nezmyselný a nedosiahnuteľný. Fond namiesto toho požaduje realistickejší cieľ a zmiernenie úspor a primárny prebytok na úrovni 1,5 % HDP. MMF okrem toho požaduje urýchlené zníženie dlhovej záťaže Grécka.