Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ZMOS sa počas dvojdňového rokovania okrem toho venovalo financovaniu a rozpočtu, ale aj zákonu o verejnom obstarávaní.
Autor TASR
Štrbské Pleso 1. júla (TASR) – Na prvom rokovaní po 25. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) na Štrbskom Plese sa členovia Predsedníctva a Rady ZMOS zaoberali okrem iného aj čiernymi skládkami odpadov. Obce a mestá v tejto súvislosti odmietajú niesť zodpovednosť za čierne skládky.
"Pôvodcom odpadu je každá právnická a fyzická osoba, ktorej činnosťou vzniká tento odpad. Pokiaľ sú to napr. Rómovia, tak sa o to majú postarať. Dôležité je prihliadať v tomto zmysle na vymožiteľnosť práva, to znamená, že nemal by byť trestaný nikto iný, len ten, kto to spôsobil. Teda aj vlastníci, na ktorých pozemkoch sú rómske osady, si majú vymáhať svoje vlastnícke práva. Obce už majú dosť opusteného odpadu," povedala na margo čiernych skládok v rómskych osadách, ktoré sú na cudzích pozemkoch, podpredsedníčka ZMOS Mária Krakovská.
Zdôraznila tiež, že všetky náklady spojené so zberom, odvozom a uložením odpadu, sa premietajú do miestneho poplatku pre budúci rok. "To znamená, že trestáme tých ľudí pri likvidácii opusteného odpadu, ktorí to nespôsobili. Trváme na tom, aby opustený odpad bol v tomto zákone o odpadoch vyriešený," vysvetľuje Krakovská. Najhoršia situácia je podľa nej momentálne v obci Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves, z ktorej katastra sa odsťahovala rómska osada, odpad po obyvateľoch tam však ostal.
ZMOS sa počas dvojdňového rokovania okrem toho venovalo financovaniu a rozpočtu, ale aj zákonu o verejnom obstarávaní. ZMOS chce presadiť, aby bol zákon prijatý v roku 2016 lepšie vykonateľný, zladený s úrovňou Európskej únie a umožňujúci pružnejší proces obstarávania. "Mestá a obce sú prijímateľmi pomoci z Európskej únie, práve parlament má možnosť tlačiť na vládu, a tak pomôcť mestám a obciam. Chcem pripraviť rokovanie v súvislosti s tým, aby bola menšia administratívna záťaž. Sú tu aj výhrady v súvislosti s verejným obstarávaním. Celé to chceme nastaviť tak, aby obce mohli vyčerpať prostriedky zo Štrukturálnych fondov, pretože sa nám stáva, že obce dostanú finančné prostriedky, sú úspešné, potom však príde komisia a čerpanie zastaví," zdôraznila po rokovaní ZMOS podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová.
Podľa nej je v súčasnosti umožnené v zmysle zákona, že sa do súťaže prihlási viacero dodávateľov a niektorí len so špekulatívnym úmyslom. To, že verejné obstarávanie obce nemôžu ukončiť, trvá to aj viac ako rok, následne spôsobuje nečerpanie finančných prostriedkov zo Štrukturálnych fondov. "Ďalšia vec je, že obce by nemuseli predkladať projektovú dokumentáciu, keď zažiadajú o výzvu, ale by išlo len také určité projektové smerovanie a k projektovej dokumentácii by sa pristúpilo až neskôr, keď bude projekt úspešný. Toto je momentálne veľká finančná záťaž pre obce," priblížila jednu zo snáh na zmenu od podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho Zmajkovičová.
Okrem toho sa Rada a Predsedníctvo ZMOS zaoberali novým programovacím obdobím 2014 – 2020, v ktorom treba podľa miest a obcí zohľadniť praktické potreby a implementačné skúsenosti miestnej samosprávy, zefektívniť a zjednodušiť procesy a presadzovať pre samosprávy podiel na celkovej alokácii vo výške 35 % až 40 % celkovej národnej alokácie bez veľkej infraštruktúry.
"Pôvodcom odpadu je každá právnická a fyzická osoba, ktorej činnosťou vzniká tento odpad. Pokiaľ sú to napr. Rómovia, tak sa o to majú postarať. Dôležité je prihliadať v tomto zmysle na vymožiteľnosť práva, to znamená, že nemal by byť trestaný nikto iný, len ten, kto to spôsobil. Teda aj vlastníci, na ktorých pozemkoch sú rómske osady, si majú vymáhať svoje vlastnícke práva. Obce už majú dosť opusteného odpadu," povedala na margo čiernych skládok v rómskych osadách, ktoré sú na cudzích pozemkoch, podpredsedníčka ZMOS Mária Krakovská.
Zdôraznila tiež, že všetky náklady spojené so zberom, odvozom a uložením odpadu, sa premietajú do miestneho poplatku pre budúci rok. "To znamená, že trestáme tých ľudí pri likvidácii opusteného odpadu, ktorí to nespôsobili. Trváme na tom, aby opustený odpad bol v tomto zákone o odpadoch vyriešený," vysvetľuje Krakovská. Najhoršia situácia je podľa nej momentálne v obci Spišské Tomášovce, okres Spišská Nová Ves, z ktorej katastra sa odsťahovala rómska osada, odpad po obyvateľoch tam však ostal.
ZMOS sa počas dvojdňového rokovania okrem toho venovalo financovaniu a rozpočtu, ale aj zákonu o verejnom obstarávaní. ZMOS chce presadiť, aby bol zákon prijatý v roku 2016 lepšie vykonateľný, zladený s úrovňou Európskej únie a umožňujúci pružnejší proces obstarávania. "Mestá a obce sú prijímateľmi pomoci z Európskej únie, práve parlament má možnosť tlačiť na vládu, a tak pomôcť mestám a obciam. Chcem pripraviť rokovanie v súvislosti s tým, aby bola menšia administratívna záťaž. Sú tu aj výhrady v súvislosti s verejným obstarávaním. Celé to chceme nastaviť tak, aby obce mohli vyčerpať prostriedky zo Štrukturálnych fondov, pretože sa nám stáva, že obce dostanú finančné prostriedky, sú úspešné, potom však príde komisia a čerpanie zastaví," zdôraznila po rokovaní ZMOS podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová.
Podľa nej je v súčasnosti umožnené v zmysle zákona, že sa do súťaže prihlási viacero dodávateľov a niektorí len so špekulatívnym úmyslom. To, že verejné obstarávanie obce nemôžu ukončiť, trvá to aj viac ako rok, následne spôsobuje nečerpanie finančných prostriedkov zo Štrukturálnych fondov. "Ďalšia vec je, že obce by nemuseli predkladať projektovú dokumentáciu, keď zažiadajú o výzvu, ale by išlo len také určité projektové smerovanie a k projektovej dokumentácii by sa pristúpilo až neskôr, keď bude projekt úspešný. Toto je momentálne veľká finančná záťaž pre obce," priblížila jednu zo snáh na zmenu od podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho Zmajkovičová.
Okrem toho sa Rada a Predsedníctvo ZMOS zaoberali novým programovacím obdobím 2014 – 2020, v ktorom treba podľa miest a obcí zohľadniť praktické potreby a implementačné skúsenosti miestnej samosprávy, zefektívniť a zjednodušiť procesy a presadzovať pre samosprávy podiel na celkovej alokácii vo výške 35 % až 40 % celkovej národnej alokácie bez veľkej infraštruktúry.
