Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obce, ktoré posudkovú činnosť nevykonávajú, to odôvodnili nedostatkom personálu alebo nízkym rozpočtom samosprávy.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) – Počas niekoľkých rokov sa na Slovensku zvýšil počet seniorov zo 400.000 na takmer 1,2 milióna. Sociálna politika samospráv preto nemôže byť postavená iba na financiách z miest a obcí. Uviedol to vo štvrtok predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger.
Z prieskumu združenia, ktorý realizovalo od 9. júla do 31. augusta tohto roka medzi 493 respondentmi, vyplynulo, že 37,8 % samospráv vykonáva posudkovú činnosť (posúdenie zdravotnej či sociálnej odkázanosti obyvateľa, pozn. TASR) vo vlastnej réžii. "Zabezpečenie posudkovej činnosti prostredníctvom spoločného obecného úradu využíva 21,8 % samospráv, z nich 2,2 % ju vykonáva v rámci spoločného obecného úradu aj pre iné obce," dodal ZMOS s tým, že ďalších 22,7 % obcí nevykonáva posudkovú činnosť vôbec a zvyšných 15,5 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.
Viac ako polovica obcí, ktoré pri vykonávaní posudkovej činnosti spájajú svoje sily, uviedla, že dôvodom spolupráce sú nižšie náklady na zabezpečenie tejto činnosti. Ďalší respondenti uviedli, že dôvodom spájania je nedostatok personálu – absencia posudkového lekára alebo sociálneho pracovníka - alebo zamedzenie nátlaku zo strany občanov.
Obce, ktoré posudkovú činnosť nevykonávajú, to odôvodnili nedostatkom personálu alebo nízkym rozpočtom samosprávy.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že sociálneho pracovníka zabezpečujúceho sociálnu posudkovú činnosť, ktorý je vlastným zamestnancom, má 33,7 % samospráv. Takmer 14 % samospráv uviedlo, že túto činnosť zabezpečuje sociálny pracovník s oprávnením na výkon samostatnej praxe na základe uzatvorenej zmluvy. Zvyšní respondenti uviedli, že sociálny pracovník a samospráva majú medzi sebou iný právny vzťah alebo sa nevedeli vyjadriť.
Ako dodala šéfka sociálnej sekcie Rady ZMOS Božena Kováčová, posudkovú činnosť vykonávanú mestami a obcami nie je možné oddeliť od dostupnosti sociálnych služieb. Posúdiť odkázanosť obyvateľa totiž nestačí na to, aby mal automaticky nárok na riešenie, ktoré potrebuje. Východisko teda vidí ZMOS v systematickej podpore medziobecnej spolupráce. Ďalej upozornila, že obce sú limitované nielen financiami, ale aj odbornými kapacitami. "Zároveň sa ako nesmierne dôležitá ukazuje potreba jednotnej metodiky výkonu posudkovej činnosti, čo je parketa rezortu práce. Samosprávy sú však proti tomu, aby sa pod zjednotením posudkovej činnosti malo na mysli jej odobratie samospráve a zastrešenie štátnymi úradmi," uzavrela Kováčová.
Z prieskumu združenia, ktorý realizovalo od 9. júla do 31. augusta tohto roka medzi 493 respondentmi, vyplynulo, že 37,8 % samospráv vykonáva posudkovú činnosť (posúdenie zdravotnej či sociálnej odkázanosti obyvateľa, pozn. TASR) vo vlastnej réžii. "Zabezpečenie posudkovej činnosti prostredníctvom spoločného obecného úradu využíva 21,8 % samospráv, z nich 2,2 % ju vykonáva v rámci spoločného obecného úradu aj pre iné obce," dodal ZMOS s tým, že ďalších 22,7 % obcí nevykonáva posudkovú činnosť vôbec a zvyšných 15,5 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.
Viac ako polovica obcí, ktoré pri vykonávaní posudkovej činnosti spájajú svoje sily, uviedla, že dôvodom spolupráce sú nižšie náklady na zabezpečenie tejto činnosti. Ďalší respondenti uviedli, že dôvodom spájania je nedostatok personálu – absencia posudkového lekára alebo sociálneho pracovníka - alebo zamedzenie nátlaku zo strany občanov.
Obce, ktoré posudkovú činnosť nevykonávajú, to odôvodnili nedostatkom personálu alebo nízkym rozpočtom samosprávy.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že sociálneho pracovníka zabezpečujúceho sociálnu posudkovú činnosť, ktorý je vlastným zamestnancom, má 33,7 % samospráv. Takmer 14 % samospráv uviedlo, že túto činnosť zabezpečuje sociálny pracovník s oprávnením na výkon samostatnej praxe na základe uzatvorenej zmluvy. Zvyšní respondenti uviedli, že sociálny pracovník a samospráva majú medzi sebou iný právny vzťah alebo sa nevedeli vyjadriť.
Ako dodala šéfka sociálnej sekcie Rady ZMOS Božena Kováčová, posudkovú činnosť vykonávanú mestami a obcami nie je možné oddeliť od dostupnosti sociálnych služieb. Posúdiť odkázanosť obyvateľa totiž nestačí na to, aby mal automaticky nárok na riešenie, ktoré potrebuje. Východisko teda vidí ZMOS v systematickej podpore medziobecnej spolupráce. Ďalej upozornila, že obce sú limitované nielen financiami, ale aj odbornými kapacitami. "Zároveň sa ako nesmierne dôležitá ukazuje potreba jednotnej metodiky výkonu posudkovej činnosti, čo je parketa rezortu práce. Samosprávy sú však proti tomu, aby sa pod zjednotením posudkovej činnosti malo na mysli jej odobratie samospráve a zastrešenie štátnymi úradmi," uzavrela Kováčová.
