Samosprávy už dlhí čas upozorňujú na zlú finančnú situáciu, ktorá sa netýka len menších obcí, ale aj veľkých miest.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. septembra (TASR) - Štát by mal dať samosprávam viac financií, inak hrozí, že sa zastaví rozvoj v regiónoch pre rok 2025. Samosprávy upozorňujú na to, že každý mesiac dostávajú o 50 % menej financií z verejného rozpočtu a z tohto dôvodu sú nútené prijať rôzne opatrenia, ako napríklad vypnúť verejné osvetlenie v nočných hodinách či zvýšiť poplatok za komunálny odpad. V stredu o tom na tlačovom brífingu informovali zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
"Plne sme si vedomí aj toho, že tá konsolidácia jednoducho musí prísť, ale situácia v samosprávach je vážna a treba si uvedomiť, že podľa štatistického parametra 25 % obyvateľov Slovenska nemá žiadnu finančnú rezervu. Samozrejme, že nás štát nabádal na to, aby sme zvyšovali napríklad daň z nehnuteľností, respektíve aby sme si finančne pomohli takzvanými priamymi daňami," uviedol primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.
Na kritickú situáciu v regiónoch upozornil aj starosta obce Ratkovce Martin Červenka, ktorý zaznamenal počas leta najmä výpadok finančných prostriedkov pri organizovaní kultúrnych podujatí. Bez pomoci podnikateľov a súkromných organizácií podľa neho nie je možné financovať nielen aktivity obcí a miest, ale najmä ich základné fungovanie.
Nedostatok peňazí vplýva aj na chod obce Nižný Hrušov, pričom jej starosta Ján Fenčák priblížil, že do konca augusta zaznamenali výpadok vo výške 37.000 eur. Spresnil, že ak štát vo väčšej miere finančne nepodporí samosprávy, tak v budúcnosti sa zastaví rozvoj v regiónoch.
Samosprávy už dlhí čas upozorňujú na zlú finančnú situáciu, ktorá sa netýka len menších obcí, ale aj veľkých miest. Tie musia prijímať radikálne opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňujú investičný rozvoj, poskytovanie základných služieb, plnenie povinností samospráv, nezamestnanosť aj chod miestnych úradov.
"Viacerí stoja pred rozhodnutím, ako ďalej financovať bežný chod samospráv. Nemajú na zaplatenie faktúr za elektriku, plyn, dohadujú si rôzne splátkové kalendáre a žiaľ, už nemajú možnosť ani ísť čerpať nejaké ďalšie úvery, aby si to mohli proste jednoducho preúverovať nejakým spôsobom. Čiže stav samosprávy je kritický a potrebujeme riešiť naše bežné potreby, bežný chod obce, ale nezabudnime aj na to, že ak nám štát nepomôže, tak sa nám zastaví čerpanie eurofondov a náš ďalší rozvoj do budúcna," dodal Fenčák.
Obce a mestá očakávajú pomoc od štátu, pričom od Ministerstva financií SR dostali prísľub, že sa tomu bude venovať. Stabilnejšiemu financovaniu samospráv by mohlo podľa opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) pomôcť aj zavedenie daňového mixu, teda výberu z dane fyzických osôb, ale aj časti z dane právnických osôb.
"Plne sme si vedomí aj toho, že tá konsolidácia jednoducho musí prísť, ale situácia v samosprávach je vážna a treba si uvedomiť, že podľa štatistického parametra 25 % obyvateľov Slovenska nemá žiadnu finančnú rezervu. Samozrejme, že nás štát nabádal na to, aby sme zvyšovali napríklad daň z nehnuteľností, respektíve aby sme si finančne pomohli takzvanými priamymi daňami," uviedol primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.
Na kritickú situáciu v regiónoch upozornil aj starosta obce Ratkovce Martin Červenka, ktorý zaznamenal počas leta najmä výpadok finančných prostriedkov pri organizovaní kultúrnych podujatí. Bez pomoci podnikateľov a súkromných organizácií podľa neho nie je možné financovať nielen aktivity obcí a miest, ale najmä ich základné fungovanie.
Nedostatok peňazí vplýva aj na chod obce Nižný Hrušov, pričom jej starosta Ján Fenčák priblížil, že do konca augusta zaznamenali výpadok vo výške 37.000 eur. Spresnil, že ak štát vo väčšej miere finančne nepodporí samosprávy, tak v budúcnosti sa zastaví rozvoj v regiónoch.
Samosprávy už dlhí čas upozorňujú na zlú finančnú situáciu, ktorá sa netýka len menších obcí, ale aj veľkých miest. Tie musia prijímať radikálne opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňujú investičný rozvoj, poskytovanie základných služieb, plnenie povinností samospráv, nezamestnanosť aj chod miestnych úradov.
"Viacerí stoja pred rozhodnutím, ako ďalej financovať bežný chod samospráv. Nemajú na zaplatenie faktúr za elektriku, plyn, dohadujú si rôzne splátkové kalendáre a žiaľ, už nemajú možnosť ani ísť čerpať nejaké ďalšie úvery, aby si to mohli proste jednoducho preúverovať nejakým spôsobom. Čiže stav samosprávy je kritický a potrebujeme riešiť naše bežné potreby, bežný chod obce, ale nezabudnime aj na to, že ak nám štát nepomôže, tak sa nám zastaví čerpanie eurofondov a náš ďalší rozvoj do budúcna," dodal Fenčák.
Obce a mestá očakávajú pomoc od štátu, pričom od Ministerstva financií SR dostali prísľub, že sa tomu bude venovať. Stabilnejšiemu financovaniu samospráv by mohlo podľa opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) pomôcť aj zavedenie daňového mixu, teda výberu z dane fyzických osôb, ale aj časti z dane právnických osôb.