Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade individuálneho vykurovania podľa neho dokážu plynové kompenzačné kotly znížiť spotrebu o 20 %.
Autor TASR
Bratislava 18. októbra (TASR) - Slovensko musí napĺňať svoje záväzky v oblasti dekarbonizácie ekonomiky, avšak s princípom hodnoty za peniaze. Masová inštalácia tepelných čerpadiel znamená vysoké náklady a obmedzenia elektroenergetickej sústavy. Uviedol to generálny riaditeľ spoločnosti SPP-distribúcia Martin Hollý v podcaste Otvorene o plyne, ktorý vydáva Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ).
Štát by sa podľa neho mal zamerať skôr na emisie z priemyslu než z vykurovania, pretože v prípade vykurovania rodinných domov je objem celkových emisií podľa Hollého len sedem percent. Podľa Hollého je však na Slovensku približne 780.000 domov bez úplného zateplenia, alebo nemajú zateplenie obvodového plášťa.
Práve plynárenstvo môže podľa neho pomôcť štátu ušetriť miliardy pri dekarbonizácii. "Keď sa pozrieme na nejakú inventúru emisií v SR, tak naše emisie predstavujú asi 40 miliónov ton, z ktorých polovica je krytá povolenkami ETS (Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami, pozn. TASR) a týka sa predovšetkým veľkých priemyselných prevádzok. To znamená, že aj v slovenskej energetike stále využívame ako zdroj uhlie. Ak by sa nám ho v týchto procesoch podarilo nahradiť, tak dosiahneme celkové zníženie emisií na Slovensku 20 %, čo bude pekný výsledok," pokračoval Hollý.
V prípade individuálneho vykurovania podľa neho dokážu plynové kompenzačné kotly znížiť spotrebu o 20 %. "S poklesom spotreby, samozrejme, klesajú aj emisie, čo je veľmi efektívny nástroj, obzvlášť v situácii, keď sa nachádzame v energetickej kríze a ceny energií sú vysoké. Výhoda kompenzačných kotlov je aj v tom, že ich vstupná investícia je okolo 3000 eur. Takže keby aj štát chcel nejakým spôsobom podporiť implementáciu tohto riešenia, tak to nebude veľmi nákladné riešenie," dodal.
Investičné a prevádzkové náklady plynového kotla počas jeho 15- až 20-ročnej životnosti sú podľa Hollého v porovnaní s nákladmi na tepelné čerpadlo o približne 30 % nižšie. "To znamená, že ide o úspornejšiu technológiu a tým pádom technológiu, ktorú si občania Slovenska môžu skôr dovoliť," uzavrel.
Štát by sa podľa neho mal zamerať skôr na emisie z priemyslu než z vykurovania, pretože v prípade vykurovania rodinných domov je objem celkových emisií podľa Hollého len sedem percent. Podľa Hollého je však na Slovensku približne 780.000 domov bez úplného zateplenia, alebo nemajú zateplenie obvodového plášťa.
Práve plynárenstvo môže podľa neho pomôcť štátu ušetriť miliardy pri dekarbonizácii. "Keď sa pozrieme na nejakú inventúru emisií v SR, tak naše emisie predstavujú asi 40 miliónov ton, z ktorých polovica je krytá povolenkami ETS (Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami, pozn. TASR) a týka sa predovšetkým veľkých priemyselných prevádzok. To znamená, že aj v slovenskej energetike stále využívame ako zdroj uhlie. Ak by sa nám ho v týchto procesoch podarilo nahradiť, tak dosiahneme celkové zníženie emisií na Slovensku 20 %, čo bude pekný výsledok," pokračoval Hollý.
V prípade individuálneho vykurovania podľa neho dokážu plynové kompenzačné kotly znížiť spotrebu o 20 %. "S poklesom spotreby, samozrejme, klesajú aj emisie, čo je veľmi efektívny nástroj, obzvlášť v situácii, keď sa nachádzame v energetickej kríze a ceny energií sú vysoké. Výhoda kompenzačných kotlov je aj v tom, že ich vstupná investícia je okolo 3000 eur. Takže keby aj štát chcel nejakým spôsobom podporiť implementáciu tohto riešenia, tak to nebude veľmi nákladné riešenie," dodal.
Investičné a prevádzkové náklady plynového kotla počas jeho 15- až 20-ročnej životnosti sú podľa Hollého v porovnaní s nákladmi na tepelné čerpadlo o približne 30 % nižšie. "To znamená, že ide o úspornejšiu technológiu a tým pádom technológiu, ktorú si občania Slovenska môžu skôr dovoliť," uzavrel.
