New York/Frankfurt nad Mohanom 22. septembra (TASR) - Veľká Británia sa zotavuje z krízy oveľa horšie než iné štáty. Vláda by mala zvýšiť svoj výkon v hospodárstve namiesto toho, aby ho úsporami štrukturálne zruinovala. Uviedol to Lawrence Summers v úvode analýzy o vývoji britskej ekonomiky a jej možnostiach prekonať pretrvávajúce problémy.

Veda a azda aj racionálne myslenie vychádzajú z toho, že chápanie fungovania sveta je vyvrátiteľné. Nie je teda nemiestne, aby sa národohospodárom položila otázka: Čo by sa muselo stať, aby ste zmenili svoj pohľad na fungovanie ekonomiky a uznali, že model, ktorý uplatňujete, je chybný?

Summers v komentári Briti strácajú desaťročie, ktorý publikoval nemecký denník Financial Times Deutschland, uviedol, že je veľkým stúpencom fiškálnej expanzie. V jeho očiach je primeranou reakciou na silný pokles konjunktúry v ekonomike s úrokovou sadzbou nula alebo tesne nad ňou. A dodal: "Preto som vždy hovoril: Ak by sa britské hospodárstvo svojím terajším úsilím o rozpočtovú konsolidáciu rýchlo zotavilo, bol by som prinútený zmeniť svoj pohľad na fiškálnu politiku a makroekonomiku od základu."

Pre britskú ekonomiku je však smutné to, že nijaká udalosť minulých rokov Summersa nenúti, aby zmenil svoje názory. Po kríze hospodársky rast Veľkej Británie silno pokrivkáva za vzostupom Spojených štátov. A jej zaostávanie sa zväčšuje.

Británii hrozí desaťročie stagnácie

Britský hrubý domáci produkt (HDP) sa ešte nedostal nad predkrízovú úroveň. Kumulovaná strata produktu za prvých päť rokov poklesu bola dokonca väčšia ako úpadok v 30. rokoch minulého storočia. Prognózy vývoja sa neustále upravujú smerom dole. A rastie nebezpečenstvo, že Británia rovnako ako pred ňou Japonsko zažije desaťročie stagnácie.

Najväčšou brzdou je chýbajúci dopyt. Ak sa uplatňovanými opatreniami nedosahuje želateľný cieľ, začína sa diskusia: Malo by sa terajšie úsilie zintenzívniť a pokračovať v nastúpenom kurze, alebo si treba priznať, že došlo k chybe, a preto je nevyhnutné zmeniť smerovanie? Efektívny prístup k riešeniu hospodárskych problémov krajiny sa musí začať priznaním si, že hlavným faktorom, ktorý v krátkodobom a strednodobom horizonte brzdí britskú ekonomiku, zostáva nedostatočný dopyt. Spojené kráľovstvo zápasí aj s veľkými štrukturálnymi problémami. Siahajú od ťažkostí pri podpore inovácií až po nedostatky v systéme odbornej prípravy.

Napriek tomu relatívne nízky počet voľných pracovných miest, neochota pracovníkov vzdať sa svojich pracovných miest a rastúca nezamestnanosť v prierezových odvetviach naznačujú, že ekonomiku brzdí nedostatočný dopyt.

Počas depresie pred 80 rokmi prirovnal britský ekonóm John Maynard Keynes britskú hospodársku núdzu k dynamu v automobile. Vozidlo môže mať veľa nedostatkov, ale keď zostane bez elektriny, už sa vôbec nepohne. Ak sa však zdroj energie podarí opraviť, vozidlo bude schopné pohybu aj napriek iným problémom. Tak je tomu aj teraz.

Británia musí zvýšiť výkon ekonomiky

V diskusiách sa však nekladie dôraz na to, že krátkodobý vzostup dopytu a produkcie prináša úžitok v blízkej budúcnosti i v strednodobom horizonte. Silnejšia ekonomika znamená vyššie kapitálové investície a slabšie škrtanie výdavkov firiem na výskum a vývoj. Znamená, že menej ľudí stratí kontakt s dobrým zamestnaním a menej sa ich stane závislých od života bez práce. Znamená to, že viac mladých ľudí sa dostane do prvého pracovného pomeru. A tiež to znamená, že viac podnikov potom hľadá vedúcich pracovníkov, ktorí sú upriamení na expanziu, a nie na úspory.

Najčastejšie námietky voči tomuto názoru sú, že príklon k fiškálnej expanzii by teraz podkopal dôveryhodnosť krajiny; a čo sa týka ekonomického rastu, v dôsledku rizika rastúcich kapitálových nákladov by mohlo dôjsť v nasledujúcom období k zostupu nebezpečenstva, že sa dlhy vymknú spod kontroly.

Táto argumentácia je od základu chybná. Po prvé: Správanie sa finančných trhov vedie k záveru, že hlavnou obavou nie je uvoľnenie hlavných finančných zdrojov, ale budúce úverovanie hospodárskej slabosti. Prečo by sa potom inak náklady na poistenie úverov Veľkej Británie skôr dvíhali napriek tomu, že úroky všeobecne klesajú?

V tomto smere ide aj vývoj úrokov vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch v súlade s vývojom cien akcií. Ak ich ceny rastú, dvíhajú sa aj úroky a naopak. To vedie k záveru, že sa trhy nesprávajú podľa zmeneného postoja k rozpočtovej politike, ale pokiaľ ide o budúcnosť, rozhoduje, či má prevahu optimizmus alebo pesimizmus.

Ďalej platí, že fiškálna kondícia Spojených štátov i Británie v strednodobom horizonte predovšetkým závisí od tempa hospodárskeho rastu. Ak by sa podarilo udržať tempo rastu v nasledujúcich piatich rokoch o jeden percentný bod vyššie, miera štátneho dlhu Británie by klesla takmer o 10 %. Úsporná politika, ktorá spomaľuje rast, môže doslova viesť k úpadku; štátny dlh sa bude voči HDP zvyšovať a neúnosnosť dlhov sa stane skutočnosťou.

Británia musí zmeniť tempo rozpočtovej konsolidácie

Aby mala Británia šancu vyhnúť sa stratenému desaťročiu, musí zmeniť tempo rozpočtovej konsolidácie. Namiesto toho, aby verejné investície nechala vyschnúť, teraz nadišiel čas zvýšiť dôveru plánmi štrukturálnych reforiem, ktoré v perspektíve znížia spotrebu štátu. Nadišiel čas aj na prijatie dlho očakávaných opatrení na podporu vývozu a po rokoch oprávnene nízkych výdavkov na znova začatie investovania do trhu s nehnuteľnosťami.

Ale ak je oživenie dopytu v záujme podpory rastu a súkromný sektor otáľa, je prioritou verejného sektora, aby kontrakciu hospodárstva ešte viac nezhoršoval.

Lawrence Summers pôsobí ako profesor ekonómie na Harwardovej univerzite v Cambridgei (v štáte Massachussets). Ako 28-ročný na nej získal titul profesora. V histórii tejto najstaršej americkej vysokoškolskej inštitúcie sa stal jeho nositeľom ako jeden z najmladších. V rokoch 1991 až 1993 bol hlavným ekonóm Svetovej banky (SB). A na sklonku druhého funkčného obdobia prezidenta Billa Clintona pôsobil v rokoch 1999 - 2001 aj ako 71. minister financií Spojených štátov.