Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 24. december 2024Meniny má Adam a Eva
< sekcia Ekonomika

Znižuje sa počet slovenských firiem v daňových rajoch

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode do top trojice najobľúbenejších daňových rajov pre slovenské spoločnosti stále patria Holandsko, Cyprus a Spojené štáty americké.

Bratislava 11. októbra (TASR) - Kým začiatok tohto roka sa niesol v rastúcom počte odchodov slovenských firiem do destinácií s prívlastkom daňový raj, leto a začínajúca sa jeseň priniesli opäť zmenu. Množstvo firiem sa dokonca ustálilo na počte z konca minulého roka. Aktuálne tak podľa analýzy v daňových rajoch sídli 4802 slovenských spoločností, čo je o 32 firiem menej ako na začiatku tohto roka a o 5 firiem viac ako v decembri 2016.

Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode do top trojice najobľúbenejších daňových rajov pre slovenské spoločnosti stále patria Holandsko (1132), Cyprus (1106) a Spojené štáty americké (1026).

"Paradoxom je, že Holandsko aj USA patria medzi krajiny, kde v posledných mesiacoch vidíme výraznejší odchod slovenských firiem. Holandsko od začiatku tohto roka prišlo o 14 podnikov, USA až o 17. Najviac spoločností však stratili Seychely, a to až 37," uvádza Petra Štěpánová, analytička Bisnode.

Podľa nej Seychely môžu byť v istej miere dotknuté aférou Panama Papers, no výrazný odlev zo Seychelskej republiky vidieť aj v prípade českých firiem. Tam dokonca databáza Bisnode eviduje kontinuálne znižovanie počtu firiem už od roku 2013, teda ešte pred vypuknutím samotnej aféry. Z čísiel tiež možno vidieť, že tradičné daňové raje prestávajú byť "in" a firmy volia "menej štandardné" raje, ako sú Spojené arabské emiráty či Lotyšsko.

V daňových rajoch teda aktuálne sídli 4802 slovenských podnikateľov, pričom na konci roku 2016 ich bolo 4777, v roku 2015 to bolo 4701 firiem a rok predtým 4281. Medzikvartálne a medziročné zmeny už nie sú také výrazné ako pred niekoľkými rokmi, keď počty firiem pribúdali po stovkách. Jedným z dôvodov môže byť aj posilnenie celosvetovej regulácie, medzinárodný tlak na odhaľovanie skutočných vlastníkov či prelomenie bankového tajomstva. K výmene informácií o bankových účtoch sa prihlásilo až 101 krajín sveta.