Najlacnejšou formou spracovania odpadu na Slovensku je podľa ZOP stále skládkovanie, veľa miest sa preto naňho dlhodobo spolieha.
Autor TASR
Bratislava 22. novembra (TASR) - Zväz odpadového priemyslu (ZOP) ocenil efektívne odpadové hospodárstva slovenských miest nad 20.000 obyvateľov za rok 2022. Najefektívnejšie spravované odpadové hospodárstvo mali v minulom roku podľa neho Bratislava, Košice a Čadca, informoval ZOP v stredu.
Rozhodujúcimi kritériami pre zostavenie rebríčka efektívnych odpadových hospodárov bolo množstvo komunálneho odpadu, spôsob jeho spracovania a najmä ekonomická efektivita, ktorá sa premietla aj do poplatkov obyvateľov jednotlivých miest.
"Dôležitým faktorom pri bodovaní jednotlivých miest bol podiel skládkovaného komunálneho odpadu. Skládkovanie je najhoršia forma nakladania s odpadom. Preto sa na TOP pozíciách ocitli Bratislava a Košice, ktoré majú svoje vlastné zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO)," uviedol generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.
Tieto mestá podľa neho využívajú skládky odpadov v minimálnej miere a zároveň pozitívne ovplyvňujú energetickú bilanciu, keďže okrem elektrickej energie dodávajú aj teplo do domácností. "Vysoké bodové hodnotenie získali mestá s najvyšším podielom triedeného odpadu a biologicky rozložiteľného odpadu," dodal Chovanec.
Najlacnejšou formou spracovania odpadu na Slovensku je podľa ZOP stále skládkovanie, veľa miest sa preto naňho dlhodobo spolieha. "Táto forma nakladania s odpadom však nie je dlhodobo udržateľná. Slovenská republika sa do roku 2035 zaviazala znížiť objem skládkovaného komunálneho odpadu na 10 %. V roku 2022 sme skládkovali 39 %," priblížil Chovanec.
Na stratu bodov v rebríčku "doplatili" najmä tie slovenské mestá, ktoré majú vysoký podiel skládkovaného odpadu a nízky objem triedeného odpadu. Naopak, mestá ako napríklad Trenčín, Michalovce, alebo Liptovský Mikuláš si vysokou mierou triedenia v rebríčku bodovo polepšili.
Rozhodujúcimi kritériami pre zostavenie rebríčka efektívnych odpadových hospodárov bolo množstvo komunálneho odpadu, spôsob jeho spracovania a najmä ekonomická efektivita, ktorá sa premietla aj do poplatkov obyvateľov jednotlivých miest.
"Dôležitým faktorom pri bodovaní jednotlivých miest bol podiel skládkovaného komunálneho odpadu. Skládkovanie je najhoršia forma nakladania s odpadom. Preto sa na TOP pozíciách ocitli Bratislava a Košice, ktoré majú svoje vlastné zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO)," uviedol generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.
Tieto mestá podľa neho využívajú skládky odpadov v minimálnej miere a zároveň pozitívne ovplyvňujú energetickú bilanciu, keďže okrem elektrickej energie dodávajú aj teplo do domácností. "Vysoké bodové hodnotenie získali mestá s najvyšším podielom triedeného odpadu a biologicky rozložiteľného odpadu," dodal Chovanec.
Najlacnejšou formou spracovania odpadu na Slovensku je podľa ZOP stále skládkovanie, veľa miest sa preto naňho dlhodobo spolieha. "Táto forma nakladania s odpadom však nie je dlhodobo udržateľná. Slovenská republika sa do roku 2035 zaviazala znížiť objem skládkovaného komunálneho odpadu na 10 %. V roku 2022 sme skládkovali 39 %," priblížil Chovanec.
Na stratu bodov v rebríčku "doplatili" najmä tie slovenské mestá, ktoré majú vysoký podiel skládkovaného odpadu a nízky objem triedeného odpadu. Naopak, mestá ako napríklad Trenčín, Michalovce, alebo Liptovský Mikuláš si vysokou mierou triedenia v rebríčku bodovo polepšili.