Stredné odborné školy so zameraním na stavebníctvo síce každoročne získavajú nových študentov, avšak väčšina absolventov po skončení štúdia odchádza pracovať do iného odvetvia.
Autor TASR
Bratislava 29. januára (TASR) - Európski experti pracujú na návrhoch zmien vo vzdelávaní remeselníkov na podporu transformácie slovenského stavebníctva. Uviedlo to tlačové oddelenie Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS).
Experti Európskej komisie (EK) a členských štátov Európskej únie (EÚ) sa v Bruseli stretli s cieľom vyhodnotiť súčasný stav v odbornom školstve a zmeny súvisiace s rozvojom Priemyslu 5.0, ktorý má zásadný dosah aj na sektor stavebníctva. Zamestnávatelia združení v ZSPS upozorňujú, že na to, aby slovenské stavebníctvo udržalo krok s okolitými štátmi, je potrebná urýchlená realizácia zásadných systémových opatrení.
Európa totiž citeľne zaostáva za okolitým svetom, čo sa prejavuje v nízkej produktivite stavebníctva, ktorá má za následok rýchlo rastúce náklady na bývanie, jeho nedostupnosť pre mladých, nízku odolnosť domácností voči výkyvom v cenách energií a v iných negatívnych dosahoch. Situácia prestáva byť spoločensky udržateľnou a je zdrojom sociálneho napätia. Stavebníctvo stratilo svoju atraktivitu pre mladú generáciu, ktorá hľadá nové kariérne príležitosti.
Stredné odborné školy so zameraním na stavebníctvo síce každoročne získavajú nových študentov, avšak väčšina absolventov po skončení štúdia odchádza pracovať do iného odvetvia. Na Slovensku tvorí ich podiel až 90 %, v susednom Rakúsku dokonca už niektoré študijné odbory, napríklad pre murárov, zatvorili úplne.
"Súčasný stav je skutočne alarmujúci. Hrozí nám, že slovenské stavebníctvo, tak ako ho poznáme, do niekoľkých rokov úplne zmizne. Je nevyhnutné, aby sektor prešiel zásadnou transformáciou smerom k priemyselnej stavebnej výrobe, ktorá zahŕňa aktívne využívanie veľkých dát, zapájanie automatizácie a robotizácie do výrobných procesov, prefabrikáciu či ďalšie aktuálne moderné trendy. V opačnom prípade nielen že neudržíme krok so zahraničím, no zároveň ani nebudeme môcť motivovať mladých k štúdiu týchto odborov," vysvetlil prezident ZSPS Pavol Kováčik.
Transformácia stavebníctva zároveň podľa zväzu pomôže sektoru čeliť najvýznamnejším výzvam, ako sú urbanizácia, meniace sa požiadavky spotrebiteľov či dekarbonizácia budov. Novelizácia európskej smernice pre energetickú náročnosť budov (EPBD) totiž vyžaduje, aby od roku 2030 boli nové budovy úplne bezemisné. Všetky už existujúce budovy v rámci Únie zároveň do šiestich rokov musia byť obnovené na štandard budov s nulovými emisiami.
Experti sa zhodli, že vychádzajúc zo spracovaných analýz bude potrebné vypracovať nové učebné programy a viac prepojiť formálne vzdelávania s novovznikajúcim kontinuálnym vzdelávaním. "Ak sa začne na adaptácii potrebných zmien v oblasti vzdelávania pracovať ihneď, prvých absolventov škôl s potrebnými, inovovanými, zručnosťami, vedomosťami a kompetenciami by sme mohli pre rozvoj stavebného sektora aktívne využiť najskôr v roku 2030," dodal Kováčik.
Experti Európskej komisie (EK) a členských štátov Európskej únie (EÚ) sa v Bruseli stretli s cieľom vyhodnotiť súčasný stav v odbornom školstve a zmeny súvisiace s rozvojom Priemyslu 5.0, ktorý má zásadný dosah aj na sektor stavebníctva. Zamestnávatelia združení v ZSPS upozorňujú, že na to, aby slovenské stavebníctvo udržalo krok s okolitými štátmi, je potrebná urýchlená realizácia zásadných systémových opatrení.
Európa totiž citeľne zaostáva za okolitým svetom, čo sa prejavuje v nízkej produktivite stavebníctva, ktorá má za následok rýchlo rastúce náklady na bývanie, jeho nedostupnosť pre mladých, nízku odolnosť domácností voči výkyvom v cenách energií a v iných negatívnych dosahoch. Situácia prestáva byť spoločensky udržateľnou a je zdrojom sociálneho napätia. Stavebníctvo stratilo svoju atraktivitu pre mladú generáciu, ktorá hľadá nové kariérne príležitosti.
Stredné odborné školy so zameraním na stavebníctvo síce každoročne získavajú nových študentov, avšak väčšina absolventov po skončení štúdia odchádza pracovať do iného odvetvia. Na Slovensku tvorí ich podiel až 90 %, v susednom Rakúsku dokonca už niektoré študijné odbory, napríklad pre murárov, zatvorili úplne.
"Súčasný stav je skutočne alarmujúci. Hrozí nám, že slovenské stavebníctvo, tak ako ho poznáme, do niekoľkých rokov úplne zmizne. Je nevyhnutné, aby sektor prešiel zásadnou transformáciou smerom k priemyselnej stavebnej výrobe, ktorá zahŕňa aktívne využívanie veľkých dát, zapájanie automatizácie a robotizácie do výrobných procesov, prefabrikáciu či ďalšie aktuálne moderné trendy. V opačnom prípade nielen že neudržíme krok so zahraničím, no zároveň ani nebudeme môcť motivovať mladých k štúdiu týchto odborov," vysvetlil prezident ZSPS Pavol Kováčik.
Transformácia stavebníctva zároveň podľa zväzu pomôže sektoru čeliť najvýznamnejším výzvam, ako sú urbanizácia, meniace sa požiadavky spotrebiteľov či dekarbonizácia budov. Novelizácia európskej smernice pre energetickú náročnosť budov (EPBD) totiž vyžaduje, aby od roku 2030 boli nové budovy úplne bezemisné. Všetky už existujúce budovy v rámci Únie zároveň do šiestich rokov musia byť obnovené na štandard budov s nulovými emisiami.
Experti sa zhodli, že vychádzajúc zo spracovaných analýz bude potrebné vypracovať nové učebné programy a viac prepojiť formálne vzdelávania s novovznikajúcim kontinuálnym vzdelávaním. "Ak sa začne na adaptácii potrebných zmien v oblasti vzdelávania pracovať ihneď, prvých absolventov škôl s potrebnými, inovovanými, zručnosťami, vedomosťami a kompetenciami by sme mohli pre rozvoj stavebného sektora aktívne využiť najskôr v roku 2030," dodal Kováčik.