Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové technické usmernenie je určené najmä pre investorov, projektantov a ďalších odborníkov zapojených do prípravy projektov infraštruktúry.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) – Vplyv zmeny klímy má už v súčasnosti dôsledky na majetok a infraštruktúru s dlhou životnosťou, ako sú železnice, mosty či elektrárne. Tieto vplyvy sa ešte zintenzívnia. Preto je potrebné pripraviť investície do infraštruktúry na klimaticky neutrálnu a klimaticky odolnú budúcnosť. Pre TASR to uviedol prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik v nadväznosti na nové technické usmernenie o odolnosti projektov infraštruktúry voči zmene klímy na obdobie rokov 2021 až 2027, ktoré zverejnila Európska komisia (EK) koncom júla.
"Klimatická odolnosť je proces, ktorý integruje opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu do vývoja projektov infraštruktúry," vyjadril sa Kováčik. Upozornil, že usmernenie napríklad pri infraštruktúre so životnosťou po roku 2050 stanovuje, že prevádzka, údržba a konečné vyradenie každého projektu z prevádzky by sa mali vykonávať klimaticky neutrálnym spôsobom, ktorý môže zahŕňať aspekty obehového hospodárstva, ako je recyklácia či opätovné použitie materiálov.
"Odolnosť nových infraštruktúrnych projektov voči zmene klímy by sa mala zabezpečiť prostredníctvom primeraných adaptačných opatrení na základe posúdenia klimatických rizík," dodal Kováčik.
Ako podotkol, nové technické usmernenie je určené najmä pre investorov, projektantov a ďalších odborníkov zapojených do prípravy projektov infraštruktúry. "Je súčasťou avizovaných prichádzajúcich zásadných zmien stavebníctva, čo sa týka projektovania, použitých materiálov a technológií," vysvetlil Kováčik s tým, že usmernenie je podľa neho rovnako dôležité aj pre verejné orgány, verejných aj súkromných investorov, výrobcov stavebných materiálov i ďalších. Podmienkou budúcich investícií bude podľa usmernenia napríklad to, aby verejní i súkromní investori pripravovali v ďalšom období projekty tak, aby boli v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi EÚ v oblasti klímy.
"Prijaté usmernenie tak pomôže EÚ realizovať európsku zelenú dohodu, implementovať požiadavky podľa európskeho klimatického práva a urobiť výdavky EÚ ekologickejšími," zhodnotil Kováčik. Takisto podotkol, že usmernenie je v súlade s plánom na zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a s víziou dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050.
"Klimatická odolnosť je proces, ktorý integruje opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu do vývoja projektov infraštruktúry," vyjadril sa Kováčik. Upozornil, že usmernenie napríklad pri infraštruktúre so životnosťou po roku 2050 stanovuje, že prevádzka, údržba a konečné vyradenie každého projektu z prevádzky by sa mali vykonávať klimaticky neutrálnym spôsobom, ktorý môže zahŕňať aspekty obehového hospodárstva, ako je recyklácia či opätovné použitie materiálov.
"Odolnosť nových infraštruktúrnych projektov voči zmene klímy by sa mala zabezpečiť prostredníctvom primeraných adaptačných opatrení na základe posúdenia klimatických rizík," dodal Kováčik.
Ako podotkol, nové technické usmernenie je určené najmä pre investorov, projektantov a ďalších odborníkov zapojených do prípravy projektov infraštruktúry. "Je súčasťou avizovaných prichádzajúcich zásadných zmien stavebníctva, čo sa týka projektovania, použitých materiálov a technológií," vysvetlil Kováčik s tým, že usmernenie je podľa neho rovnako dôležité aj pre verejné orgány, verejných aj súkromných investorov, výrobcov stavebných materiálov i ďalších. Podmienkou budúcich investícií bude podľa usmernenia napríklad to, aby verejní i súkromní investori pripravovali v ďalšom období projekty tak, aby boli v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi EÚ v oblasti klímy.
"Prijaté usmernenie tak pomôže EÚ realizovať európsku zelenú dohodu, implementovať požiadavky podľa európskeho klimatického práva a urobiť výdavky EÚ ekologickejšími," zhodnotil Kováčik. Takisto podotkol, že usmernenie je v súlade s plánom na zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a s víziou dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050.
