Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najlepšiu pomoc nielen pre slovenské stavebníctvo, ale aj celú ekonomiku vidí prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Kováčik vo väčšej reálnej investičnej aktivite štátu.
Autor TASR
Bratislava 4. februára (TASR) – Slovensko v závere minulého roka pokračovalo v medziročnom poklese stavebnej produkcie, štatistický úrad Európskej únie (EÚ) Eurostat opäť zaznamenal najväčší prepad v rámci krajín EÚ, a to za október a november 2020 v priemere o 15,9 %. Upozornil na to prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik s tým, že Slovensko tak potvrdilo toto negatívne prvenstvo, na ktoré sa dostalo aj v predposlednom kvartáli vlaňajška s poklesom stavebnej produkcie o 17,8 %.
Ako zhrnul Kováčik, vývoj stavebnej produkcie na domácom trhu bol spôsobený znížením novej výstavby, vrátane rekonštrukcií a modernizácií. Z hľadiska výrobného zamerania sa v porovnaní s rokom 2019 výstavba v pozemnom staviteľstve – budovách - prepadla o 24 % a množstvo prác na inžinierskych stavbách kleslo o 23 %. "Nesmieme zabúdať na to, že stavebníctvo je aj významným zamestnávateľom, veď v roku 2019 v tomto sektore pracovalo 177.000 ľudí a ďalších desiatok tisíc v naviazaných odvetviach," pripomína Kováčik. Upozorňuje, že akútne je ohrozených približne 40.000 pracovných miest, čo prinesie ďalšiu záťaž na sociálny systém a rast nezamestnanosti.
"Niektoré krajiny vzali podporu investícií vážne a pozitívnym príkladom nám môžu byť krajiny ako Chorvátsko, Dánsko alebo Nemecko s medziročnými nárastmi od troch do ôsmich percent," vyčíslil Kováčik s tým, že tu sa pozitívne prejavuje razantná podpora regionálnych, ale aj infraštruktúrnych investícií. Z prepadu slovenského stavebníctva teda nemožno podľa neho viniť len koronakrízu, ale predovšetkým nižšie množstvo verejných zákaziek. Dodáva, že pokles sa dal sledovať už v roku 2019 a súvisí s nižšou aktivitou verejných investorov.
Najlepšiu pomoc nielen pre slovenské stavebníctvo, ale aj celú ekonomiku vidí Kováčik vo väčšej reálnej investičnej aktivite štátu. "Treba prejsť od proklamácií k činom a investovať do obnovenia ekonomiky cez štátne objednávky stavebných prác. Nielen podľa nás je to najefektívnejší spôsob, ako investovať do ekonomiky," uzavrel Kováčik s tým, že ide totiž o peniaze, ktoré sú vynaložené na slovenskú prácu, domácich zamestnancov, materiál a služby, pritom po realizácii viacerých potrebných stavieb v regiónoch márne volajú.
Ako zhrnul Kováčik, vývoj stavebnej produkcie na domácom trhu bol spôsobený znížením novej výstavby, vrátane rekonštrukcií a modernizácií. Z hľadiska výrobného zamerania sa v porovnaní s rokom 2019 výstavba v pozemnom staviteľstve – budovách - prepadla o 24 % a množstvo prác na inžinierskych stavbách kleslo o 23 %. "Nesmieme zabúdať na to, že stavebníctvo je aj významným zamestnávateľom, veď v roku 2019 v tomto sektore pracovalo 177.000 ľudí a ďalších desiatok tisíc v naviazaných odvetviach," pripomína Kováčik. Upozorňuje, že akútne je ohrozených približne 40.000 pracovných miest, čo prinesie ďalšiu záťaž na sociálny systém a rast nezamestnanosti.
"Niektoré krajiny vzali podporu investícií vážne a pozitívnym príkladom nám môžu byť krajiny ako Chorvátsko, Dánsko alebo Nemecko s medziročnými nárastmi od troch do ôsmich percent," vyčíslil Kováčik s tým, že tu sa pozitívne prejavuje razantná podpora regionálnych, ale aj infraštruktúrnych investícií. Z prepadu slovenského stavebníctva teda nemožno podľa neho viniť len koronakrízu, ale predovšetkým nižšie množstvo verejných zákaziek. Dodáva, že pokles sa dal sledovať už v roku 2019 a súvisí s nižšou aktivitou verejných investorov.
Najlepšiu pomoc nielen pre slovenské stavebníctvo, ale aj celú ekonomiku vidí Kováčik vo väčšej reálnej investičnej aktivite štátu. "Treba prejsť od proklamácií k činom a investovať do obnovenia ekonomiky cez štátne objednávky stavebných prác. Nielen podľa nás je to najefektívnejší spôsob, ako investovať do ekonomiky," uzavrel Kováčik s tým, že ide totiž o peniaze, ktoré sú vynaložené na slovenskú prácu, domácich zamestnancov, materiál a služby, pritom po realizácii viacerých potrebných stavieb v regiónoch márne volajú.
