Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zámerom je zmeniť myslenie a prax verejných obstarávateľov na Slovensku v tom, že celospoločenské benefity sú založené na širšom chápaní nákladov a úžitku.
Autor TASR
Bratislava 22. septembra (TASR) - Verejné obstarávanie potrebuje zmeny, ktoré naštartujú stavebný trh. Na nové vedenie Úradu pre verejné obstarávanie preto čaká viacero výziev a riešenie dlhodobých nedostatkov pri vypisovaných verejných súťažiach. Od ďalšieho vývoja, ako zdôrazňuje prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik, priamo závisí aj situácia v slovenskom stavebníctve či pri významných infraštruktúrnych projektoch s vplyvom na celú spoločnosť.
Podľa neho nastupujúcim trendom vo verejnom obstarávaní je vyhodnocovanie ponúk na základe viacerých relevantných kvalitatívnych kritérií. Tie zabezpečia výber najvýhodnejšej ponuky, ktorá síce nemusí byť vždy najlacnejšia, no štátu sa po dôkladnom vyhodnotení všetkých dát a vstupných informácií vyplatí najviac. Pri stavebných projektoch na Slovensku, na rozdiel od EÚ, sa zatiaľ stále kladie príliš veľký dôraz len na cenu požadovaného plnenia.
Zámerom je zmeniť myslenie a prax verejných obstarávateľov na Slovensku v tom, že celospoločenské benefity sú založené na širšom chápaní nákladov a úžitku, teda nielen z pohľadu najnižšej ponukovej ceny. Nové prístupy k verejnému obstarávaniu inovácií, smart riešení, projektových prác, inžinierskych služieb a ďalších duševných činností sú nesmierne dôležité pre udržanie konkurencieschopnosti Slovenska naprieč globálnou konkurenciou krajín.
"Pokiaľ Slovensko nezačne aj vo verejnom sektore reálne využívať inovatívny potenciál uchádzačov a preferovať skutočne najlepšie riešenia, zahadzuje významný konkurenčný potenciál. Praktické uplatňovanie nových postupov vo verejnom obstarávaní je o to dôležitejšie v situácii, keď sa Slovensko uchádza o členstvo v elitnej skupine štátov EÚ," apeluje Kováčik.
Stavebníctvo je jednou z najdôležitejších oblastí verejného obstarávania z pohľadu počtu aj finančného objemu vypisovaných súťaží a pritom súčasne tiež najkomplikovanejšou. Proces od prípravy projektu až po jeho realizáciu trvá niekedy aj viac ako 10 rokov a nie je možné si dielo vopred „ohmatať“ či porovnať jeho skutočné parametre ako u výrobku, pretože má ešte len vzniknúť. Preto nie je možné v takýchto obstarávaniach jednoducho aplikovať mechanizmy fungujúce pri obstaraní tovarov alebo jednoduchých služieb. Ignorovanie týchto princípov malo na svedomí fatálne dôsledky u niektorých projektov na Slovensku, tvrdí Kováčik.
Posledné údaje potvrdzujú, že slovenské stavebníctvo naďalej čelí poklesu produkcie, ktorý v júni 2017 medziročne dosiahol 0,5 %. Išlo o druhý najhorší výkon naprieč krajinami Európskej únie, hneď po Rumunsku. Najvýraznejšie rástlo stavebníctvo v Maďarsku (27,2 %), Slovinsku (21,2 %) a Švédsku (17,3 %).
Opakujúce sa nedostatky u obstarávateľov vo verejnom obstarávaní vníma ZSPS ako jednu z príčin spomalenia výstavby. Bez kvalitnej súťažnej dokumentácie nie je možné správne určiť rozsah a ďalšie parametre požadovaných prác. Problém vznikne, ak víťazná ponuka – hoci je cenovo najnižšou – napokon nie je v súlade s tým, aké stavebné dielo malo vzniknúť. Zlepšenie kvality prípravy verejných súťažných podkladov by znížilo nejasnosti stavebných, ako aj projekčných firiem pri vypracovávaní ponúk.
Podľa neho nastupujúcim trendom vo verejnom obstarávaní je vyhodnocovanie ponúk na základe viacerých relevantných kvalitatívnych kritérií. Tie zabezpečia výber najvýhodnejšej ponuky, ktorá síce nemusí byť vždy najlacnejšia, no štátu sa po dôkladnom vyhodnotení všetkých dát a vstupných informácií vyplatí najviac. Pri stavebných projektoch na Slovensku, na rozdiel od EÚ, sa zatiaľ stále kladie príliš veľký dôraz len na cenu požadovaného plnenia.
Zámerom je zmeniť myslenie a prax verejných obstarávateľov na Slovensku v tom, že celospoločenské benefity sú založené na širšom chápaní nákladov a úžitku, teda nielen z pohľadu najnižšej ponukovej ceny. Nové prístupy k verejnému obstarávaniu inovácií, smart riešení, projektových prác, inžinierskych služieb a ďalších duševných činností sú nesmierne dôležité pre udržanie konkurencieschopnosti Slovenska naprieč globálnou konkurenciou krajín.
"Pokiaľ Slovensko nezačne aj vo verejnom sektore reálne využívať inovatívny potenciál uchádzačov a preferovať skutočne najlepšie riešenia, zahadzuje významný konkurenčný potenciál. Praktické uplatňovanie nových postupov vo verejnom obstarávaní je o to dôležitejšie v situácii, keď sa Slovensko uchádza o členstvo v elitnej skupine štátov EÚ," apeluje Kováčik.
Stavebníctvo je jednou z najdôležitejších oblastí verejného obstarávania z pohľadu počtu aj finančného objemu vypisovaných súťaží a pritom súčasne tiež najkomplikovanejšou. Proces od prípravy projektu až po jeho realizáciu trvá niekedy aj viac ako 10 rokov a nie je možné si dielo vopred „ohmatať“ či porovnať jeho skutočné parametre ako u výrobku, pretože má ešte len vzniknúť. Preto nie je možné v takýchto obstarávaniach jednoducho aplikovať mechanizmy fungujúce pri obstaraní tovarov alebo jednoduchých služieb. Ignorovanie týchto princípov malo na svedomí fatálne dôsledky u niektorých projektov na Slovensku, tvrdí Kováčik.
Posledné údaje potvrdzujú, že slovenské stavebníctvo naďalej čelí poklesu produkcie, ktorý v júni 2017 medziročne dosiahol 0,5 %. Išlo o druhý najhorší výkon naprieč krajinami Európskej únie, hneď po Rumunsku. Najvýraznejšie rástlo stavebníctvo v Maďarsku (27,2 %), Slovinsku (21,2 %) a Švédsku (17,3 %).
Opakujúce sa nedostatky u obstarávateľov vo verejnom obstarávaní vníma ZSPS ako jednu z príčin spomalenia výstavby. Bez kvalitnej súťažnej dokumentácie nie je možné správne určiť rozsah a ďalšie parametre požadovaných prác. Problém vznikne, ak víťazná ponuka – hoci je cenovo najnižšou – napokon nie je v súlade s tým, aké stavebné dielo malo vzniknúť. Zlepšenie kvality prípravy verejných súťažných podkladov by znížilo nejasnosti stavebných, ako aj projekčných firiem pri vypracovávaní ponúk.
