Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príležitosti by prinieslo aj napĺňanie programového vyhlásenia vládou, ktoré by vytvorilo podmienky pre reálne rozšírenie bytovej výstavby.
Autor TASR
Bratislava 27. decembra (TASR) – Pri pesimistických scenároch možno očakávať, že v budúcom roku na Slovensku príde v stavebníctve a v napojených odvetviach o prácu okolo 30 000 pracovníkov. Pre TASR to uviedol prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik. Ak totiž štát nezasiahne a nezmení svoje proklamácie o podpore investícií v reálne kroky, ZSPS očakáva v roku 2021 pokračovanie prepadu stavebníctva.
Prepad však bude mať aj dôsledky v podobe prepúšťania, ukončovania podnikania firiem, či v lepšom prípade presun kapacít do zahraničia, predovšetkým do susednej Českej republiky, kde je situácia priaznivejšia, tvrdí Kováčik.
Ako zhrnul rok 2020, z pohľadu stavebníctva patril k tým menej úspešným. Spojili sa v ňom totiž dva faktory – pandémia nového koronavírusu a parlamentné voľby. Prvý rok novej vládnej garnitúry totiž podľa jeho slov zakaždým prinesie v stavebníctve prepad verejných stavieb.
„Prakticky celý rok 2020 sa niesol v medziročnom prepade, pričom sa tento v 2. polroku ešte zvýšil a slovenské stavebníctvo v septembri zaznamenalo najväčší prepad v rámci Európskej únie," vysvetlil Kováčik.
Dodal však, že korene prepadu vo verejnom stavebníctve siahajú až do rokov 2018 a 2019, a je spôsobený hlavne nižšou aktivitou verejných investorov v projektovej a inžinierskej príprave stavieb, najmä dopravných.
„Jednoducho, štát dnes má v zásobe absolútny nedostatok projektov s potvrdeným financovaním pripravených pre výstavbu," priblížil Kováčik s tým, že stavebníctvo by pritom mohlo byť ťahúňom ekonomiky, ako napríklad v Českej republike, kde tento sektor zbiera nezamestnaných aj z iných odvetví.
Vyhliadky do budúceho roka Kováčik nezhodnotil optimisticky, negatívny trend bude podľa neho pokračovať, keďže dôsledky krízy sa v súkromnom stavebníctve naplno prejavujú s asi ročným oneskorením. Výzvy a príležitosti vidí Kováčik napríklad v eurofondoch, kde je peňazí dosť, ale nečerpajú sa pre nedostatočnú prípravu a chýbajúce stavebné povolenia.
Príležitosti by prinieslo aj napĺňanie programového vyhlásenia vládou, pričom na mysli má prijatie nového stavebného zákona, ktorý by vytvoril podmienky pre reálne rozšírenie bytovej výstavby. Výzvou je aj Plán obnovy a odolnosti a s tým spojený prechod na nové technológie, široké preškoľovanie a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, či digitalizácia stavebníctva.
Prepad však bude mať aj dôsledky v podobe prepúšťania, ukončovania podnikania firiem, či v lepšom prípade presun kapacít do zahraničia, predovšetkým do susednej Českej republiky, kde je situácia priaznivejšia, tvrdí Kováčik.
Ako zhrnul rok 2020, z pohľadu stavebníctva patril k tým menej úspešným. Spojili sa v ňom totiž dva faktory – pandémia nového koronavírusu a parlamentné voľby. Prvý rok novej vládnej garnitúry totiž podľa jeho slov zakaždým prinesie v stavebníctve prepad verejných stavieb.
„Prakticky celý rok 2020 sa niesol v medziročnom prepade, pričom sa tento v 2. polroku ešte zvýšil a slovenské stavebníctvo v septembri zaznamenalo najväčší prepad v rámci Európskej únie," vysvetlil Kováčik.
Dodal však, že korene prepadu vo verejnom stavebníctve siahajú až do rokov 2018 a 2019, a je spôsobený hlavne nižšou aktivitou verejných investorov v projektovej a inžinierskej príprave stavieb, najmä dopravných.
„Jednoducho, štát dnes má v zásobe absolútny nedostatok projektov s potvrdeným financovaním pripravených pre výstavbu," priblížil Kováčik s tým, že stavebníctvo by pritom mohlo byť ťahúňom ekonomiky, ako napríklad v Českej republike, kde tento sektor zbiera nezamestnaných aj z iných odvetví.
Vyhliadky do budúceho roka Kováčik nezhodnotil optimisticky, negatívny trend bude podľa neho pokračovať, keďže dôsledky krízy sa v súkromnom stavebníctve naplno prejavujú s asi ročným oneskorením. Výzvy a príležitosti vidí Kováčik napríklad v eurofondoch, kde je peňazí dosť, ale nečerpajú sa pre nedostatočnú prípravu a chýbajúce stavebné povolenia.
Príležitosti by prinieslo aj napĺňanie programového vyhlásenia vládou, pričom na mysli má prijatie nového stavebného zákona, ktorý by vytvoril podmienky pre reálne rozšírenie bytovej výstavby. Výzvou je aj Plán obnovy a odolnosti a s tým spojený prechod na nové technológie, široké preškoľovanie a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, či digitalizácia stavebníctva.
